Politický súhrn 24: Koho by sme si zvolili do parlamentu? Kauzy voličmi už výrazne nehýbu, hovoria odborníci

Exkluzívny prieskum volebných preferencií

Prieskum agentúry AKO, ktorý sa uskutočnil od 6. do 14. augusta, zisťoval, ktorú stranu alebo hnutie by ľudia volili, ak by sa parlamentné voľby konali najbližší víkend. Hřích upozornil, že konkrétnu stranu dokázalo označiť 68,6 percenta opýtaných. O mesiac skôr to bolo 65,3 percenta. Podľa neho však nejde o zásadný posun.

Prečítajte si tiež

Volebný PRIESKUM JOJ 24: Republika je už tretia, SNS aj Demokrati mimo parlamentu

​Politologička Aneta Világi upozornila, že prieskum vznikal v období, keď sa objavovali viaceré kauzy. Spomenula napríklad doznievajúcu kauzu kamerových systémov či tému financovania Ivana Korčoka prostredníctvom Progresívneho Slovenska. "Boli tu nejaké kauzy, ktoré tú uhorkovú sezónu, keď politika je tak niekde v úzadí, ako keby predsa len prerušili,“ uviedla Világi.

Zároveň podľa nej začína byť politika viditeľnejšia aj v súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami. To môže podľa nej ľudí opäť prinútiť premýšľať nad tým, koho by podporili. "Tá politika je akoby viacej prítomná, čo môže tiež mierne motivovať alebo mobilizovať v tom, že začnem uvažovať, koho by som vlastne podporila,“ dodala.

Voliči podľa odborníčky na marketing kauzy až tak neriešia

Odborníčka na politický marketing Simona Bubánová je pri vysvetľovaní zmien v prieskume opatrnejšia. Podľa nej sú rozdiely oproti predchádzajúcim obdobiam príliš malé na to, aby sa dali jednoznačne pripísať jednotlivým kauzám. "Podľa mňa tie odchýlky od minulých období sú príliš malé na to, aby sme mohli povedať, že sa jedná o nejakú reflexiu nejakých káuz,“ povedala Bubánová.

Slovenská spoločnosť je podľa nej dlhodobo rozdelená do dvoch približne rovnako veľkých táborov a preferencie sa medzi nimi presúvajú len postupne. "Politika v poslednej dobe, kľudne aj päť, šesť rokov dozadu, sa vlastne hýbe v takom prostredí, ktoré je napoly rozdelené. Čiže populácia Slovenska je rozdelená akoby päťdesiat na päťdesiat percent a tam sa to nejako presúva v nejakých blokoch,“ vysvetlila.

Prečítajte si tiež

Rudolf Huliak ostro vystúpil proti ministrovi vnútra kvôli škandálu s kamerami: "Toto je už na uterák"

​Podľa Bubánovej by preto politické strany nemali svoju stratégiu stavať iba na jednotlivých kauzách a mediálnej komunikácii. "Politické strany by mali omnoho viac rozmýšľať o politických kampaniach v zmysle reálnej 360-stupňovej kampane,“ uviedla. Public relations je podľa nej iba jednou časťou politickej kampane.

Slovenský volič je podľa Hřícha prekvapený, keď sa nič nedeje

S tým, že jednotlivé kauzy nemusia mať na preferencie zásadný vplyv, súhlasil aj Václav Hřích. Slovenská politická scéna je podľa neho dlhodobo rozdelená a rozhodujúce je predovšetkým to, ktorý tábor dokáže lepšie mobilizovať svojich voličov. "Jedna tretina sa nezúčastňuje politického diania, nezaujíma ich to a tie zvyšné dve tretiny naozaj sú identické a vyhráva sa tým, kto z tých dvoch tretín lepšie mobilizuje,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Politika 24: Dubéci pripúšťa chybu s Korčokovou firmou, firmu Smeru s Michalom Ficom by nazval „bielym koňom“

​Voliči podľa neho zároveň čoraz menej reflektujú kauzy týkajúce sa politického tábora, ktorý sami podporujú. "Oni tí voliči akoby úplne strácajú schopnosť reflektovať prešľapy aj tých svojich vlastných,“ skonštatoval Hřích.

Práve preto podľa neho nemusí mať ani veľká politická kauza taký efekt, aký by sa jej mohol pripisovať. Situáciu napokon zhrnul: "Podľa mňa slovenský volič je skôr prekvapený, keď sa nič nedeje.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.