Pôdny biológ o suchu na Slovensku: Vody je približne rovnako. Problém je, čo sa s ňou deje

O tom, ako sa má Slovensko pripraviť na častejšie obdobia sucha, sa s pôdnym biológom Ladislavom Mikom v Štúdiu 24 rozprával moderátor Adam Zavřel. Podľa Mika sa postupne mení charakter počasia počas letných mesiacov. Problémom pritom nie sú iba vysoké teploty, ale predovšetkým častejšie extrémy.

„Extrémne zrážky verzus extrémne suchá budú oveľa častejšie a skoro by som si trúfol povedať, že by sme si to mali zvykať ako na niečo, čomu sa hovorí nový normál,“ povedal Miko. To, čo dnes vnímame ako mimoriadnu situáciu, sa tak podľa neho môže v nasledujúcich rokoch objavovať podstatne častejšie.

Prečítajte si tiež

Takáč: Diskutujeme o možnom zákaze vývozu krmovín zo Slovenska. „Situácia je kritická“

Problém nie je iba v tom, koľko naprší

Miko upozornil na zaujímavý paradox. Celkové množstvo vody, ktoré na naše územie v priebehu rokov spadne, sa podľa dostupných údajov dramaticky nemení. Mení sa však rozloženie zrážok a zároveň rastú teploty.

Teplejšia atmosféra dokáže zadržať viac vodnej pary, voda sa preto intenzívnejšie odparuje. O to dôležitejšie je podľa odborníka zabrániť tomu, aby voda po daždi z krajiny príliš rýchlo odtiekla. „Kľúčové je, aby sa pokiaľ možno voda nestrácala práve vtedy, keď spadne,“ vysvetlil Miko.

Dôležité je preto zadržať čo najväčší objem vody priamo v pôde, kde ju následne dokážu využívať rastliny a ďalšie organizmy. Situáciu podľa neho komplikuje aj spôsob, akým sa s krajinou hospodárilo v minulosti. V druhej polovici minulého storočia bolo cieľom mnohé zamokrené oblasti odvodniť, aby sa na nich dalo intenzívnejšie hospodáriť. Odvodňovacie systémy však v pôde zostali dodnes. Výsledkom môže byť, že aj voda z nových zrážok namiesto zotrvania v pôde rýchlo odtečie.

Prečítajte si tiež

Kombajny vyšli extrémne skoro: Slovenskú úrodu zrazili sucho a horúčavy

Pôda by mala fungovať ako špongia

Zásadnou zmenou má byť podľa Mika spôsob hospodárenia. Zdravá pôda s dobrou štruktúrou totiž dokáže fungovať podobne ako špongia – voda prenikne do množstva drobných priestorov a zostáva v nej podstatne dlhšie. Intenzívne poľnohospodárstvo však túto schopnosť môže oslabovať. Miko spomenul používanie umelých hnojív, hlbokú orbu, veľmi časté spracovávanie pôdy či výrazný ústup organického hnojenia.

„My sa musíme naučiť vlastne vrátiť pôde jej schopnosť vodu zadržiavať. Ona ju v posledných desaťročiach výrazným spôsobom stráca a je to dané práve tým, ako hospodárime,“ povedal.

Zmena sa podľa neho netýka iba veľkých poľnohospodárov. Na schopnosť pôdy zadržať vodu by sa malo myslieť pri hospodárení na poliach aj v záhradách.

Priehrady samy osebe problém nevyriešia

Jednou z prirodzených reakcií na nedostatok vody je budovanie nových vodných nádrží. Miko však upozorňuje, že nejde o univerzálne riešenie. Výstavba priehrad je finančne aj časovo náročná a samotná nádrž sa navyše musí mať čím naplniť. Veľká vodná plocha zároveň znamená väčší výpar vody do atmosféry.

Vodné nádrže môžu byť podľa neho potrebné napríklad pri zabezpečovaní pitnej či priemyselnej vody alebo vody na chladenie jadrových reaktorov. Iná situácia je však pri fungovaní krajiny. „Z hľadiska fungovania krajiny, z hľadiska pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, lesníctva, nádrže v podstate nevyriešia nič,“ uviedol Miko.

Polia by nemali zostávať holé

Jednou z možností je podľa odborníka regeneratívne poľnohospodárstvo, ktoré sa sústreďuje na obnovovanie kvality a štruktúry pôdy. Spomenul napríklad obmedzenie orby, podporu pôdnych organizmov či pestovanie medziplodín.

Dôležité je tiež správne striedanie plodín. Problémom môže byť opakované pestovanie rovnakých plodín, pričom Miko poukázal najmä na kukuricu a repku.

Zásadné podľa neho je, aby po zbere úrody nezostávala pôda dlhodobo odkrytá. Bez vegetácie je totiž vystavená slnku a ďalším vplyvom, čo urýchľuje odparovanie vody a zhoršuje jej štruktúru. „Nenechať holú pôdu ani na jeseň, ani v zime čím najdlhšie. Ideálne vysadiť nejaké medziplodiny a nechať ich tam až do ďalšej jari,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Voda už neprúdi ako kedysi. Dunajské luhy sa menia pod vplyvom sucha

Extrémy prichádzajú čoraz častejšie

Suchá či horúčavy podľa Mika existovali aj pred desaťročiami. Rozdiel je však vo frekvencii, s akou sa dnes extrémne udalosti opakujú. Krajina má pri krátkych intervaloch medzi suchom, horúčavami či prívalovými dažďami menej času na zotavenie. Práve to považuje odborník za jeden z nebezpečných prejavov klimatickej zmeny.

„Problém nie je v tom, že neboli, ale boli to ojedinelé eventy, ktoré sa stali raz za čas. (...) To, čo sa deje teraz, je, že to prichádza oveľa častejšie a v oveľa kratších intervaloch medzi sebou,“ upozornil.

Podľa Mika sa preto nestačí spoliehať na to, že sa podmienky v krátkom čase vrátia do minulosti. Slovensko sa musí prispôsobiť situácii, ktorá už nastala, a zároveň prijímať opatrenia, aby sa klimatické zmeny ďalej nezhoršovali.

Dlhodobé sucho môže mať napokon vážne následky aj pre samotnú úrodnosť pôdy. Ak pôda stratí svoju štruktúru, najcennejšiu vrchnú vrstvu môže odnášať voda pri prívalových dažďoch alebo vietor počas búrok.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.