Štúdio 24: 60-dňová lehota na mier sa skončila

+101 fotiek

Izrael zaútočili na Irán spolu s USA

Iránsky konflikt ukázal limity americkej vojenskej sily. Spojené štáty podľa geopolitickej analytičky a vedúcej Katedry bezpečnostných štúdií Euro univerzity Martiny Heranovej nedokázali dosiahnuť svoje pôvodne deklarované ciele. Teherán si navyše udržal významné páky, ktorými môže ovplyvňovať nielen Spojené štáty, ale aj globálnu ekonomiku.

"Celý ten vývoj konfliktu nám zatiaľ ukázal, že globálna mocnosť číslo jedna nie je schopná vojensky poraziť regionálnu veľmoc a dosiahnuť svojich cieľov," uviedla Heranová.

Spojené štáty podľa nej nedosiahli ani jeden z pôvodných hlavných cieľov. Tým prvým bolo zastavenie iránskeho jadrového programu, druhým zmena či zvrhnutie iránskeho režimu. Namiesto toho sa podľa analytičky ukázalo, že Irán disponuje nástrojmi, ktorými dokáže výrazne zasiahnuť svetové hospodárstvo. Jedným z nich je Hormuzský prieliv. Jeho uzavretie viedlo k rastu cien ropy a zemného plynu a ovplyvnilo globálnu ekonomiku.

Prečítajte si tiež

Irán dokázal, že vie vydierať celý Západ, vyhlásil Valášek o napätí na Blízkom východe

Trumpovi zostáva už len krajné riešenie

Podľa Heranovej boli možnosti Spojených štátov, ako na Irán vyvíjať tlak, do veľkej miery vyčerpané. Za jednu z posledných možností považuje pozemnú vojenskú intervenciu.

"Zostáva jedna jediná, a to je priama vojenská pozemná intervencia Iránu, alebo to, čo by sme mohli nazvať priamou inváziou do Iránu," povedala. Takémuto scenáru sa však podľa nej Donald Trump od začiatku snažil vyhnúť. Spojené štáty majú podľa Heranovej zlé skúsenosti s dlhodobými konfliktmi, napríklad vo Vietname či Afganistane. Bombardovanie iránskeho územia podľa nej neprinieslo požadovaný výsledok a k riešeniu neviedla ani diplomacia.

Prečítajte si tiež

Ben Gvir odmieta dohodu USA-Irán, EÚ sa nedokáže zhodnúť v sankciách voči nemu

Problémom bola podľa analytičky nesprávna kalkulácia

Heranová pripúšťa, že americkí vojenskí stratégovia mohli s možnosťou uzavretia Hormuzského prielivu počítať. Otázkou podľa nej zostáva, do akej miery ich odporúčania zohľadňovala politická úroveň. Za zásadný problém označila nesprávny odhad vývoja konfliktu na jeho začiatku.

"Prezident Trump bol presvedčený, že ten konflikt veľmi rýchlo skončí totálnou porážkou Iránu, čo sa nestalo," uviedla. Situácia sa podľa nej postupne dostala do bodu, keď je Hormuzský prieliv veľmi ťažké odblokovať. Zároveň pripomenula, že jeho uzavretie pôvodne vôbec nebolo predmetom konfliktu. Ten sa začal v súvislosti s iránskym jadrovým programom.

Prečítajte si tiež

FOTO: Tajná zmena lietadla pobavila Irán. Trumpa zosmiešnili v krabici od fastfoodu

Irán je podľa Heranovej pripravený zniesť väčšiu ekonomickú ujmu

Výhodou Teheránu môže byť podľa analytičky aj dlhoročná skúsenosť s ekonomickým tlakom. Irán je pod sankciami Spojených štátov už od roku 1979 a v minulosti čelil aj vojne s Irakom či komplikovaným vzťahom so susednými krajinami. "Z toho dôvodu ten Irán je v lepšej východzej situácii a je pripravený obetovať zásadné veci, kdežto na tej americkej strane nevidíme tú ochotu k nejakej väčšej obete," povedala Heranová.

Revolučné gardy si podľa nej udržali rozhodujúcu moc

Napriek zásahom počas konfliktu sa situácia na iránskej strane podľa Heranovej opäť stabilizovala. Došlo k preskupeniu vedenia a na čelo revolučných gárd sa dostali noví ľudia. Analytička preto situáciu hodnotí ako stabilizovanú.

"Zdá sa, že samozrejme iránske revolučné gardy si ponechávajú rozhodujúcu silu a moc v zemi," uviedla. Irán má podľa nej navyše vytvorenú sieť spojencov, ktorá siaha za hranice regiónu. Spomenula libanonský Hizballáh, jemenské hnutie či palestínsky Hamas, ale aj Rusko a Čínu. Na americkej strane naopak vidí známky vyčerpania.

Podľa Heranovej sa objavili informácie o oslabení vojenských kapacít a problémoch s nahrádzaním spotrebovanej munície. Skeptickejší voči schopnosti Washingtonu konflikt úspešne ukončiť majú byť podľa nej aj niektorí jeho spojenci.

Prečítajte si tiež

Iránka Maryam otvorene o vojne a islamskom režime: Všetko tam riadi propaganda, ľudí zabíjajú na uliciach

Konflikt môže zmeniť pomery na Blízkom východe

Budúcnosť konfliktu bude podľa Heranovej vo veľkej miere závisieť od toho, či Spojené štáty prehodnotia svoje pôvodné ciele. Za možný scenár považuje aj vznik novej regionálnej stability bez dominantnej účasti Washingtonu. Poukázala pritom na rokovania medzi Iránom a Ománom o budúcej správe Hormuzského prielivu a zabezpečení plavby.

Podľa analytičky sa zároveň menia aj vzťahy medzi ďalšími krajinami regiónu. Spomenula nový obranný pakt medzi Saudskou Arábiou, Tureckom a Pakistanom, ktorý by podľa nej mohol vytvoriť základ novej aliancie. "Ten výsledok tej vojny môže byť nakoniec taký, že vlastne dôjde k výraznému poklesu vplyvu Spojených štátov amerických v regióne a že vlastne tie štáty, ktoré sú v tomto regióne, sa sami dohodnú alebo utvorí nejaké nové usporiadanie tak, aby vlastne ten región Blízkeho východu mohol fungovať stabilnejšie," uviedla Heranová.

Bude Irán pre USA ďalším Vietnamom?

Či sa Irán stane pre Spojené štáty podobným symbolom neúspechu ako Vietnam či Afganistan, podľa Heranovej závisí najmä od ďalšieho rozhodnutia Donalda Trumpa. Ak sa konflikt bude ďalej predlžovať bez dosiahnutia pôvodných cieľov, mohlo by podľa nej ísť o výraznú verejnú porážku Washingtonu.

"Keby sa to skutočne nepodarilo dosiahnuť, tak to bude vlastne taká veľká verejná porážka Spojených štátov amerických. A Jasne ukáže, že tá ich sila v tom globálnom merítku už nie je taká, ako bola pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi," uzavrela Heranová.