Štúdio 24: Putin zahryzol do Jabloka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Septembrové voľby do Štátnej dumy - dolnej komory ruského parlamentu, sa definitívne uskutočnia bez strany Jabloko. Rozhodol o tom Najvyšší súd Ruskej federácie. Pre túto stranu to nie je jediná rana, s ktorou sa v týchto dňoch vysporiadava. V rovnaký deň, ako Najvyšší súd dal Jabloku stopku do volieb, poslal iný súd - tiež v Moskve - podpredsedu strany Leva Šlosberg na vyše 11 rokov do väzenia. Dôvod? Diskreditácia armády a šírenie nepravdivých správ o ruskej vojne proti Ukrajine. Čo to môže znamenať nielen pre jesenné voľby, ale aj pre samotnú opozičnú stranu, to sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Andrea Pálffy-Belányiová novinára žijúceho v Moskve Jiřího Justa.
Jabloko podľa Justa pravdepodobne smeruje k zákazu
Vylúčeniu Jabloka z volieb predchádzala žaloba strany Vlasť, ktorú Just označil za ultranacionalistickú, prokremeľskú a podporujúcu vojnu. Medzi výhradami voči Jabloku bolo údajné zahraničné financovanie či neoprávnené používanie autorských diel. Najvyšší súd napokon niektoré z argumentov akceptoval.
Just považuje spor o autorské práva skôr za zástupný problém. Poukázal na to, že podobný obsah podľa Jabloka využívajú aj ďalšie politické strany bez toho, aby čelili rovnakým dôsledkom. Budúcnosť strany vidí skepticky. Jabloko totiž môže čeliť ďalším prekážkam, ktoré napokon znemožnia jeho ďalšie fungovanie.
„Ja očakávam to, že tá strana Jabloko bude čeliť ďalším reštrikciám a skutočne všetko smeruje k tomu, že Jabloko bude so všetkou pravdepodobnosťou zakázané,“ povedal Just. Podľa neho ide o súčasť širšej snahy Kremľa dostať politické a stranícke prostredie pod úplnú kontrolu.
Šlosbergov prípad väčšinu Rusov nezaujíma
Just zároveň upozornil, že Jabloko v posledných rokoch nemalo výraznú podporu ruskej verejnosti. Nepovažuje preto za pravdepodobné, že by dokázalo sústrediť veľkú časť protivojnových voličov. V Rusku podľa neho navyše neexistuje široké a politicky organizované protivojnové hnutie.
Veľký spoločenský ohlas podľa neho nemá ani odsúdenie podpredsedu strany Leva Šlosberga. „Rusov to vôbec nezaujíma. Väčšinovú ruskú spoločnosť to vôbec nezaujíma,“ uviedol Just s tým, že prípad sledujú najmä stúpenci Jabloka, ľudskoprávni aktivisti a opozičníci.
Mnohí Rusi podľa neho Šlosberga ani nepoznajú. Výraznejšou politickou osobnosťou bol najmä vo svojom domovskom regióne na západe Ruska.
Priestor na mierové rokovania podľa Justa nie je
V rozhovore sa venovali aj pokračujúcej vojne na Ukrajine a ukrajinským dronovým útokom na Moskovskú oblasť. Podľa Justa obyvatelia samotnej Moskvy žijú prevažne bežným životom, výraznejšie útoky pociťujú ľudia v okolitej Moskovskej oblasti.
„Je to veľký problém pre obyvateľov Moskovskej oblasti, ale Moskovčania žijú normálnym životom,“ povedal. Ani pokračujúce útoky však podľa neho zatiaľ nevytvárajú podmienky na ukončenie vojny. Just tvrdí, že Moskva stále vidí možnosť pokračovať v tlaku na Ukrajinu vrátane útokov na jej logistiku a ekonomiku.
„Bohužiaľ nie je priestor pre žiadne prímerie, pre žiadne mierové rokovania,“ skonštatoval Just.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.