Štúdio 24: Koľko míňame na život?

Štatistiky spotrebných výdavkov podľa makroekonóma VÚB banky Michala Lehutu ukazujú nielen to, koľko slovenské domácnosti míňajú, ale aj rozdiely medzi regiónmi či jednotlivými typmi domácností. V Štúdiu 24 upozornil najmä na to, že vzhľadom na svoje príjmy míňame pomerne veľa a na budúcnosť si dokážeme odkladať menej.

„Míňame vzhľadom na tie naše nižšie príjmy celkom dosť, viac možno ako je priemer Európskej únie, ale aj viac, ako je to v podobných krajinách, a o dosť menej sporíme,“ povedal Lehuta.

Podľa neho to môže byť dôsledkom náročnejšieho ekonomického obdobia, pomalšieho rastu ekonomiky, inflácie či konsolidácie verejných financií. Zároveň sa však zdá, že domácnosti sa snažia udržať si svoju životnú úroveň a radšej pokračujú v spotrebe, než by výraznejšie obmedzovali výdavky.

Prečítajte si tiež

Ekonóm: Takmer 50% výdavkov dávajú domácnosti na jedlo a bývanie. Šetria čoraz menej

Rozdiely medzi regiónmi aj domácnosťami

Takmer polovica spotrebných výdavkov domácností smeruje na základné potreby – najmä potraviny, bývanie a energie. Podľa Lehutu vo všeobecnosti platí, že čím väčšiu časť rozpočtu musia ľudia venovať základným potrebám, tým chudobnejšia je krajina.

„Ak sa pozrieme na rebríček krajín napríklad Európskej únie, kde sme v príjmoch, patríme k tým chudobnejším, ak nie úplne k najchudobnejším,“ skonštatoval.

Samotná výška výdavkov však nemusí automaticky hovoriť o tom, kde je život najdrahší. Najviac míňajú obyvatelia Trnavského kraja, do výsledkov však podľa ekonóma vstupujú ceny, príjmy aj životný štýl. Bratislavský kraj je napríklad špecifický tým, že ľudia dávajú menšiu časť rozpočtu na potraviny v obchodoch, no výrazne viac na reštaurácie a ubytovacie služby.

„Bohatší ľudia si naozaj môžu potom dovoliť viac jedál mimo domu. Nemusia si variť doma,“ vysvetlil Lehuta. Vyššie výdavky na dopravu v Trnavskom kraji zase môžu súvisieť s dochádzaním za prácou či službami do Bratislavy.

Najzraniteľnejšie sú podľa neho osamelí rodičia a viacdetné rodiny. Pri domácnostiach s tromi a viacerými deťmi smeruje na potraviny a bývanie viac ako polovica výdavkov. Lehuta upozornil, že osamelí rodičia zároveň patria medzi skupiny najviac ohrozené chudobou.

Naopak, priemerné výdavky na vzdelávanie sú nízke aj preto, že veľkú časť nákladov hradí štát a niektoré ďalšie formy vzdelávania financujú zamestnávatelia či úrady práce. Po inflačnom šoku z rokov 2022 a 2023 si ľudia podľa ekonóma opäť začali viac dopriavať aj rekreáciu a kultúru.

Úspory sa približujú k minimu z obdobia vysokej inflácie

Za najvýraznejší varovný signál považuje Lehuta vývoj úspor. Miera úspor slovenských domácností podľa neho v prvom štvrťroku tohto roka klesla približne na šesť percent. Do tohto čísla sa pritom započítava aj sporenie v druhom a treťom pilieri či splácanie nehnuteľností prostredníctvom hypoték.

„Ak by sme to očistili, tak tá miera úspor, tá čistá miera úspor je veľmi, veľmi nízka a blíži sa k minimu, ktoré sme zaznamenali práve v čase tej obrovskej inflácie v roku 2022,“ upozornil.

Prečítajte si tiež

Slováci minú mesačne v priemere 444 eur na osobu. Takmer polovicu na jedlo a bývanie

To môže byť problém najmä v prípade nečakaného výpadku príjmu. Domácnosti bez dostatočnej rezervy môžu mať podľa Lehutu vážne existenčné problémy pri dlhšej práceneschopnosti, nezamestnanosti, hospodárskej recesii či zdravotnej kríze.

V minulosti pritom domácnosti dokázali odkladať väčšiu časť príjmov. V období okolo finančnej krízy dosahovala podľa ekonóma miera úspor približne desať percent, dnes je to okolo šiestich. Jednou z ciest k vytvoreniu rezervy preto môže byť dôslednejšie sledovanie vlastných výdavkov a obmedzenie tých, ktoré nie sú nevyhnutné.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.