Štúdio 24: Gaza si na mier ešte musí počkať

BRATISLAVA / Izrael odmietol mierový plán pre Pásmo Gazy podporený Spojenými štátmi, ktorý odsúhlasilo palestínske hnutie Hamas, potvrdil izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Izrael sa tak rozhodol napriek tomu, že plán aj zúčastnené strany zaručovali, že stiahnutie izraelskej armády z Gazy nastane až po úplnom odzbrojení militantov z Hamasu. Znamená to koniec mierového procesu a návrat k zbraniam? Na otázky moderátorky Dany Čapkovičovej odpovedal bývalý diplomat a analytik Centra transatlantických štúdií pri CEVRO univerzite Jaroslav Kuchyňa.

Izrael trvá na tom, aby všetky zbrane opustili Pásmo Gazy, čo je v protiklade s potenciálnym želaním Hamasu ponechať si určitú mieru ozbrojeného prežitia. Jaroslav Kuchyňa zdôrazňuje, že Izrael Hamasu vôbec nedôveruje. Prirovnal to k spolužitiu leva a ovce, kde lev skonzumuje ovcu, akonáhle vyhladne. Podľa jeho slov izraelská skúsenosť ukazuje, že s Hamasom, ktorý vníma ako teroristické hnutie, nemožno mierovo spolunažívať, pretože "nájde potrebu zabíjať Židov, znásilňovať, odpaľovať, unášať."

Text mierového plánu nebol nikdy zverejnený v plnom znení, čo sťažuje jeho objektívne posúdenie. Analytik však pozitívne vníma samotnú Radu mieru, ktorá prišla s návrhom na vznik technokratickej vlády v Gaze, s ktorou Izrael v zásade súhlasí. Palestínska samospráva naopak nie je pre Izrael prijateľná, vzhľadom na jeho skúsenosti zo Západného brehu.

Prečítajte si tiež

Priame rokovania Libanonu a Izraela: Podpis dohody nestačí, tvrdí analytik

​

Izraelská armáda (IDF) po udalostiach 7. októbra 2023 sľúbila eliminovať všetkých, ktorí sa na masakre podieľali, a tento sľub postupne napĺňa. Izraelská spoločnosť sa z tejto tragédie spamätáva pod heslom "už nikdy nesmieme dopustiť takéto chyby", ktoré viedli k útoku. Hoci sa spoločnosť zjednotila v požiadavke potrestania vinníkov a návratu unesených, neskôr sa rozštiepila na tých, ktorí chceli vyjednávať o rukojemníkoch a na tých, ktorí preferovali silové riešenie. Protestujúci na takzvanom Námestí rukojemníkov v Tel Avive predstavovali hlasnú menšinu.

Napriek pretrvávajúcej situácii v Gaze Izrael aktuálne viac znepokojuje situácia v Libanone a Irán. Izrael hlási prvých mŕtvych vojakov z Libanonu od júna, pričom Hizballáh obvinil z porušenia prímeria. Pre Izrael je kľúčové odzbrojenie Hizballáhu, podobne ako v Gaze. Problémom však je neschopnosť libanonskej armády vyhnať Hizballáh zo svojich pozícií a zbaviť ho zbraní bez aktívnej podpory izraelských bezpečnostných zložiek. Rozhovory v Ríme o Libanone pokračujú, no dôvera Izraela voči Hizballáhu je rovnako nízka ako voči Hamasu.