Štúdio 24: Prečo rastú ceny nehnuteľností?

BRATISLAVA / Rast cien bytov a domov na Slovensku naďalej pokračuje. V prvom kvartáli nehnuteľnosti zdražovali rýchlejšie ako je priemer eurozóny aj celej Európskej únie. Pokračoval tak trend z minulého roka. Prečo u nás ceny nehnuteľností rastú tak rýchlo a ovplyvňuje ich aj konflikt na Blízkom východe? O týchto témach sa v Štúdiu 24 rozprával moderátor Michal Farkašovský s analytičkou Wood & Company Evou Sadovskou.

Analytička poukázala na rozdiel v zdražovaní medzi existujúcimi nehnuteľnosťami a novostavbami. Existujúce byty a domy zaznamenali nárast cien o vyše 15 percent, zatiaľ čo novostavby zdraželi o 10,8 percenta. Sadovská predpokladá, že pomalší rast cien novostavieb môže súvisieť s tým, že už vstupujú na trh s vyššou počiatočnou cenou, čo obmedzuje priestor na ďalší markantný nárast. Z regionálneho pohľadu je jednoznačným ťahúňom Bratislava, kde existujúce nehnuteľnosti zdraželi o takmer 21 percent a novostavby o 13 percent. Dvojciferný rast cien je však badateľný vo väčšine regiónov Slovenska, pričom výraznejšie zdražujú byty ako domy, obzvlášť vo väčších mestách a atraktívnych lokalitách.

Prečítajte si tiež

Realitný trh sa nezastavuje: Slovensko má 5. najrýchlejší rast cien nehnuteľností v EÚ

​

Hlavným dôvodom takto výrazného rastu cien na Slovensku je pretrvávajúci nepomer medzi dopytom a ponukou. „Počet dokončených bytov zďaleka nie je taký, aký je počet potrebných bytov,“ vysvetlila Sadovská. Deficit potrebného bývania z roka na rok narastá, čo prirodzene tlačí ceny nahor.

Na rozdiel od Slovenska, niektoré európske krajiny vykazujú odlišné trendy. Napríklad Fínsko zaznamenalo pokles cien nehnuteľností o dve percentá, zatiaľ čo vo Francúzsku a Taliansku ceny stagnovali alebo rástli len minimálne. Analytička pre Slovensko očakávala skôr spomalenie rastu, ktoré by viac kopírovalo rast platov, no zatiaľ sa tak nestalo a ceny nehnuteľností naďalej predbiehajú rast miezd. Hranice rastu sú podľa Sadovskej ťažko predvídateľné, keďže dnešné ceny by boli pred 10-15 rokmi považované za nereálne. Kľúčovou podmienkou pre stabilizáciu cien by bola výraznejšia výstavba a zvýšenie ponuky na trhu. Historicky síce krízy priniesli poklesy cien, no trh sa vždy rýchlo spamätal a prekonal predošlé maximá.

Prečítajte si tiež

Ekonomické Analýzy 24: Ako sa menia ceny nehnuteľností?

​

Slováci navyše vykazujú silnú inklináciu k vlastníctvu nehnuteľností – až 93-94 percent obyvateľov žije vo vlastnom. To vedie aj k nákupu investičných bytov, čo ďalej zvyšuje dopyt. Sadovská však pozoruje aj posun v investičných preferenciách, keďže Slováci začínajú objavovať aj iné formy investícií do nehnuteľností, napríklad realitné fondy, ktorých objemy aktív neustále rastú. Cenová dostupnosť bývania sa na Slovensku líši: Bratislava je napriek najvyšším platom najmenej dostupná, zatiaľ čo východ Slovenska trpí nižšími príjmami (s výnimkou Košíc).