Štúdio 24: Aký bol začiatok konca Juhoslávie?

BRATISLAVA / Veľká balkánska federácia s názvom Juhoslávia, ktorú kedysi symbolizoval bezmála legendárny maršal Tito, v ktorej žilo 20 miliónov ľudí a mala rozlohu päťkrát väčšiu ako Slovensko, v 90. rokoch trhala na kusy dlho a bolestne. Jej rozpad sa začal presne pred 35 rokmi keď 25. júna 1991 vyhlásili nezávislosť od Belehradu Slovinci a Chorváti. Napriek krvavej histórii je v krajinách ktoré Juhosláviu tvorili, stále cítiť silnú nostalgiu. Čo znamenal rozpad Juhoslávie z pohľadu európskych dejín 90-tych rokov? Odpovedal historik a balkanista Boris Moskovič. 

Rozpad Juhoslávie ukázal limity medzinárodného spoločenstva

Historik Boris Moskovič upozornil, že medzinárodné spoločenstvo nebolo na rozpad Juhoslávie pripravené. Väčšina európskych krajín aj Spojené štáty si ešte na jar 1991 želali zachovanie spoločného štátu, pretože ho považovali za väčšiu záruku stability než vznik viacerých samostatných krajín.

„Počas jari v roku 1991 si väčšina krajín Európskej únie, tiež medzinárodného spoločenstva, vrátane Spojených štátov, priala zachovanie jednotnej Juhoslávie. Oni v tom videli predsa len väčšiu záruku stability,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Historik: Krvavý rozpad Juhoslávie mal korene už v druhej svetovej vojne

​Podľa neho však išlo o mimoriadne komplikovanú situáciu, na ktorú neexistovali osvedčené riešenia. Medzinárodné spoločenstvo muselo naraz riešiť otázky uznávania nových štátov, práva na sebaurčenie aj ochrany národnostných menšín.

„Dnes to vidíme už s určitým odstupom. Vidíme tam veľa prechmatov, veľa chýb. Avšak to medzinárodné spoločenstvo muselo veľmi rýchlo nejakým spôsobom začať konať,“ skonštatoval historik. Dodal, že ku koncu roka 1991 už prevládol názor, že rozpad federácie je nezvratný a jednotlivé republiky treba postupne uznať ako samostatné štáty.

+2 fotky

Aký bol začiatok konca Juhoslávie?

Nástupnícke štáty spolupracujú, minulosť však zostáva citlivou témou

Viac ako tri desaťročia po rozpade Juhoslávie sú podľa Moskoviča vzťahy medzi väčšinou nástupníckych štátov štandardné. Krajiny udržiavajú diplomatické kontakty, rozvíjajú hospodársku spoluprácu a fungujú medzi nimi bežné vzťahy.

Zároveň však upozornil, že udalosti z 90. rokov dodnes ovplyvňujú politické aj spoločenské vzťahy. Najmä vojnové zločiny a vyrovnávanie sa s minulosťou zostávajú témami, ktoré vyvolávajú napätie. „Medzi ich politickými reprezentáciami, ale aj medzi príslušníkmi týchto štátov, je dodnes patrná určitá nervozita, tenzia a veľmi traumatické vyrovnávanie sa s tým, čo sa tam odohralo v deväťdesiatych rokoch,“ povedal.

Celý rozhovor s historikom si môžete pozrieť vo videu.