Štúdio 24: Spor o účasť na samite NATO

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / V Česku sa spor medzi prezidentom a vládou o to, kto bude našich západných susedov reprezentovať na samite NATO v Ankare, dostáva do ďalšej úrovne. Po tom, čo Babišova vláda odmietla do Turecka Petra Pavla vziať a ten naplnil sľub a podal vzápätí kompetenčnú žalobu, ústavný súd rozhodol, že prezident musí byť členom delegácie. Pre Andreja Babiša je rozhodnutie ústavných sudcov zvláštne rýchle, pre ministra zahraničných vecí je to dokonca pokus o ústavný puč. Prečo táto vec mesiace traumatizuje politickú scénu v Česku, prečo je účasť v Ankare taká dôležitá a aká je hlavne perspektíva vzťahov medzi kabinetom Andreja Babiša a Hradčanmi, na to sa pýtal moderátor JOJ 24 Michal Farkašovský politického komentátora, novinára a analytika Jindřicha Šídla.

Kedy vznikol spor?

Hoci sa môže zdať, že ide o pokračovanie rivality z prezidentských volieb v roku 2023, podľa politického komentátora Jindřicha Šídla sú korene konfliktu inde. "Ten spor nezačal podľa mňa v roku 2023. Andrej Babiš sa z tej porážky celkom rýchlo spamätal. Ja myslím, že tým hlavným dôvodom je vzťah medzi prezidentom a stranou Motoristé sobě, ktorá sa vlani dostala do snemovne,“ uviedol Šídlo.

Petr Pavel sa stal prezidentom práve po víťazstve nad Andrejom Babišom v druhom kole prezidentských volieb. Vládna koalícia však prezidenta už dlhšie označuje za hovorcu či dokonca lídra opozície. Podľa Šídla však nejde primárne o dozvuky volebného súboja, ale o napätie vzniknuté po zostavovaní vlády.

Kľúčovým momentom bolo rozhodnutie prezidenta odmietnuť vymenovanie Filipa Turka za ministra zahraničných vecí. Babiš sa vtedy mohol obrátiť na Ústavný súd, no neurobil tak. "Andrej Babiš vtedy mohol podať kompetenčnú žalobu, ktorú teraz podal Peter Pavel, ale neurobil to, takže tam niečo medzi nimi zostalo,“ pripomenul komentátor.

Napriek tomu podľa neho neboli vzťahy medzi prezidentom a vládou dlhodobo dramatické. Pavel nevetoval žiadny zákon kabinetu a s vládou sa dokázal dohodnúť na viacerých personálnych otázkach vrátane obsadenia diplomatických postov či funkcie náčelníka Generálneho štábu.

Ankara ako vyvrcholenie sporu

Aktuálny konflikt sa týka účasti na summite NATO v Ankare. Vláda rozhodla, že Českú republiku bude zastupovať kabinet, nie prezident. Pavel následne podal kompetenčnú žalobu a požiadal o predbežné opatrenie. Podľa Šídla bol premiér do konfliktu čiastočne vtiahnutý svojím koaličným partnerom.

"Takže si myslím, že Andrej Babiš sa do tejto pozície nechal možno trochu vmanipulovať Petrom Macinkom, pretože to je jeho koaličný partner a on jednoducho potrebuje tých motoristov, lebo bez nich nemá väčšinu,“ povedal.

Niektorí politici označili aktuálnu situáciu za ústavný puč. Šídlo však takéto tvrdenia odmieta. "Niektorí nervózni politici to nazývajú ústavným pučom. Medzi nami je to úplný nezmysel,“ zdôraznil.

Prezident sa odvoláva na tradíciu aj ústavu

Vláda argumentuje tým, že zahraničnú politiku realizuje exekutíva prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí. Prezident však tvrdí, že jeho účasť na samite NATO vyplýva nielen z tradície, ale aj z ústavného postavenia hlavy štátu. "Za 29 rokov, kedy sa Česko zúčastňuje summitu NATO, tak skutočne tam takmer vždy bol prezident, či už tým prezidentom bol Václav Havel, Václav Klaus, Miloš Zeman alebo Petr Pavel,“ pripomenul Šídlo.

Podľa neho sa prezident opiera aj o ustanovenie ústavy, podľa ktorého reprezentuje Českú republiku navonok. "Prezident sa ale najmä odvoláva na článok ústavy, podľa ktorého on je tým, kto reprezentuje krajinu v zahraničí,“ vysvetlil.

Bezprecedentný spor

Podanie kompetenčnej žaloby prezidentom je v novodobej histórii Českej republiky bezprecedentné. Doteraz totiž hlava štátu nikdy nežalovala vládu pre spor o právomoci. "Prezident republiky v Českej republike za tých tridsaťtri rokov existencie samostatného Česka ešte nikdy nepodal kompetenčnú žalobu proti vláde,“ upozornil Šídlo.

Pripomenul, že opačná situácia nastala iba raz – v roku 2001, keď vláda Miloša Zemana zažalovala prezidenta Václava Havla v spore o menovanie vedenia Českej národnej banky. Vláda vtedy na Ústavnom súde neuspela.

Prezident vraj premiérovi ešte pred rozhodnutím vlády poslal list s výzvou na dohodu. "Petr Pavel, prezident, nedávno napísal Andrejovi Babišovi ako predsedovi vlády list, v ktorom ho vyzval, aby túto situáciu nejako vyriešil v záujme krajiny. Premiér mu vôbec neodpovedal,“ uviedol Šídlo.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.