Štúdio 24: Babiš do Ankary Pavla nevezme

BRATISLAVA / Česká vláda Andreja Babiša nevypočula volanie prezidenta Petra Pavla a na samit Severoatlantickej aliancie posiela do Ankary delegáciu, v ktorej na hlavu štátu neostalo miesto. Českú delegáciu povedie o dva týždne premiér a po jeho boku budú ministri obrany a zahraničia. Končí sa tak neistota, kto bude reprezentovať krajinu na dôležitom samite NATO 7. a 8. júla a tiež téma, kto vlastne navonok zodpovedá za zahraničnú politiku vlády. Viac sa o tomto spore rozprávala moderátorka JOJ 24 Aneta Parišková s politológom Jiřím Pehem.

Rozhodnutie o finálnom zložení delegácie ukončilo niekoľkotýždňové špekulácie a napätie. Premiér Andrej Babiš na tlačovej besede označil celú situáciu za „zbytočný a nezmyselný spor“ a svoje rozhodnutie odôvodnil „praktickými“ dôvodmi. Podľa jeho vyjadrení chce vláda aktívne formovať zahraničnú politiku.

Na druhej strane, prezident Petr Pavel už vopred naznačoval, že v prípade vylúčenia zo summitu je pripravený podať kompetenčnú žalobu na Ústavný súd. Cieľom takejto žaloby by bolo objasnenie ústavného vzťahu medzi vládou a prezidentom v zahraničnej politike.

Principiálny ústavný problém

Politológ Jiří Pehe v rozhovore pre JOJ 24 potvrdil očakávanie, že prezident skutočne podá kompetenčnú žalobu. „Prezident jasne deklaroval, že mu ide o princíp, teda o to, aby Ústavný súd vysvetlil, ako vlastne funguje vzťah medzi vládou a prezidentom v oblasti zahraničnej politiky,“ uviedol Pehe.

Prezident Pavel sa opiera o článok 63 Ústavy Českej republiky, ktorý stanovuje, že prezident reprezentuje štát navonok. Podľa jeho výkladu by vláda mala v takom prípade iba kontrasignovať jeho mandát, čo by mu dávalo právo zúčastniť sa takýchto významných medzinárodných stretnutí. Zároveň sa odvoláva na dlhodobú prax, kedy bolo bežné, že sa prezidenti samitov NATO zúčastňovali.

Vláda však zastáva názor, že má právo rozhodnúť o tom, kam prezident pôjde alebo nepôjde. Tento rozdielny výklad ústavných právomocí vytvára „celkom závažný ústavný problém, ktorý môže osvetliť Ústavný súd,“ dodal Pehe a vyjadril prekvapenie, ak by prezident svoj názor zmenil a žalobu nakoniec nepodal.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Pavel vs. Babiš a spor o NATO

Kto je zodpovedný za zahraničnú politiku?

Základná otázka sporu sa týka zodpovednosti za zahraničnú politiku štátu. Podľa Ústavy je za ňu zodpovedná vláda. Avšak prítomnosť už spomínaného článku o reprezentácii štátu prezidentom prináša komplikácie.

Jiří Pehe vysvetlil, že hoci vláda stanovuje zahraničnú politiku, prezident, ako najvyšší ústavný činiteľ, by nemal byť vylučovaný z určitých zahraničnopolitických aktivít. Vláda by podľa neho mala mať právo stanoviť prezidentovi mandát – teda určiť, čo má hovoriť, čo nemá hovoriť, alebo čo má vyjednať. Spor sa tak točí práve okolo rozsahu tohto mandátu a možností prezidenta v jeho plnení.

Prečítajte si tiež

Politológ o spore Pavla a Babiša: Zatiaľ nikto nevyhral

Kritika minulej vlády a jej aktivita

V kontexte sporu premiér Babiš kritizoval bývalý kabinet Petra Fialu, tvrdiac, že si prezident v minulom volebnom období zvykol robiť zahraničnú politiku v čase pasivity vtedajšieho premiéra a šéfa diplomacie.

S týmto tvrdením však politológ Pehe nesúhlasí. „Pokiaľ ide o to prehlásenie Andreja Babiša na tlačovej konferencii ohľadne Fialovej vlády, tak si myslím, že to bola zbytočná taká predvolebná poznámka,“ skonštatoval Pehe. Zdôraznil, že Fialova vláda bola v zahraničnej politike „veľmi aktívna“ a české predsedníctvo Európskej únie bolo „obecne hodnotené veľmi, veľmi kladne.“ Podľa Peheho tak nešlo o vládu, ktorá by sa v zahraničnej politike uchýlila k pasivite a všetko prenechala prezidentovi.

Súčasný spor tak nie je len o účasti na jednom summite, ale má hlbší ústavný rozmer, ktorý pravdepodobne nájde svoje riešenie až pred Ústavným súdom. Jasné vymedzenie kompetencií medzi vládou a prezidentom v zahraničnej politike sa tak stáva jednou z kľúčových otázok pre budúce fungovanie českej ústavnosti.

Viac sa dozviete vo videu.