Štúdio 24: Znečistené ovzdušie skracuje život

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Znečistenie ovzdušia nás pripravuje v priemere o viac ako jeden rok života. V najviac zasiahnutých obciach je rozdiel ešte výraznejší. Odhalila to nová vedecká štúdia slovenských expertov a výskumníkov, o ktorej sa moderátorka JOJ 24 Andrea Pálffy-Belányiová rozprávala s Veronikou Lane Rybanskou z Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva a profesorkou Alexandrou Bražinovou z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Ako sa meria dopad ovzdušia na náš život?

Dýchame ho každý deň, no málokedy si uvedomujeme, aký vplyv má na naše zdravie. Reč je o ovzduší, ktoré, ako ukázala nová rozsiahla štúdia slovenských vedcov, nám v priemere skracuje život o viac ako jeden rok. V najviac postihnutých oblastiach sú dopady ešte výraznejšie. Zistenia o skrátení dĺžky života v dôsledku znečisteného ovzdušia sú výsledkom komplexnej analýzy, ktorá sa na Slovensku uskutočnila vôbec po prvýkrát. Veronika Lane Rybanská z Inštitútu zdravotných analýz priblížila, že k jej vypracovaniu sa použila kombinácia viacerých vedeckých metód.

"Na našu analýzu sme použili kombináciu viacerých metód. V prvom rade sme sa zamerali na namerané koncentrácie jemných prachových častíc v ovzduší, označovaných ako PM2.5. Tieto častice majú veľkosť do 2,5 mikrometra, čo znamená, že sú mimoriadne malé a neviditeľné voľným okom. Práve ich koncentrácia v ovzduší bola kľúčovým bodom našej analýzy," vysvetlila Rybanská.

Získané údaje o PM2.5 sa následne spojili s informáciami o úmrtnosti a dĺžke života. Okrem toho výskumníci zohľadnili aj rôzne socioekonomické faktory, ako napríklad úroveň vzdelania, vplyv marginalizovaných komunít či dostupnosť zdravotnej starostlivosti. "To sme robili práve preto, aby sme mohli tieto faktory oddeliť a zabezpečiť, že naše výsledky spoľahlivo poukazujú na vplyv znečistenia ovzdušia, a nie na iné premenné," dodala Rybanská. Model bol ďalej doplnený o dve metodiky, ktoré sa úspešne používajú aj v zahraničí, napríklad Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) či v Maďarsku. Tieto metodiky prepočítavajú, ako sa riziko úmrtia mení pri rôznych koncentráciách jemných prachových častíc.

Čo vdychujeme a prečo je to nebezpečné?

Profesorka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského podrobne vysvetlila, aké látky v ovzduší sú pre ľudské zdravie najväčším problémom. "Ovzdušie znečisťujú viaceré látky. Sú to najmä tie jemné prachové častice s označením PM2.5, ďalej takzvané benzo(a)pyréný, oxid dusičitý a ozón. Tieto látky sú štandardne monitorované Slovenským hydrometeorologickým úradom po celom Slovensku," uviedla profesorka. Najväčšou mierou sa na poškodení zdravia podieľajú práve jemné prachové častice a benzo(a)pyréný.

Jemné prachové častice: Tichý útočník

Prečo sú častice PM2.5 tak nebezpečné? "Preto sa aj tak volajú, že jemné častice, pretože sú veľmi malé a prenikajú hlboko do pľúc, až do tých najmenších a najvzdialenejších častí. Odtiaľ dokážu cez tenké membrány prenikať až do krvného obehu," vysvetlila profesorka Bražinová.

Akonáhle sa dostanú do krvného obehu, spôsobujú v tele množstvo zdravotných problémov:

Respiračné ochorenia: Keďže sa nachádzajú v dýchacích cestách, zvyšujú riziko chronickej obštrukčnej choroby pľúc, astmy a chronickej bronchitídy.
Kardiovaskulárne ochorenia: V krvi majú vplyv na srdcovocievny systém. Zrýchľujú priebeh aterosklerózy a zvyšujú riziko infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby srdca a hypertenzie.

Benzo(a)pyréný: Dokázaný karcinogén

Popri časticiach PM2.5 predstavujú vážne riziko aj benzo(a)pyréný. "Tie sú dokázaný karcinogén, ktorý zvyšuje riziko alebo vedie k rozvoju karcinómu pľúc," zdôraznila profesorka Bražinová.

Viac sa dozviete vo videu.