Štúdio 24: Ako sa žije utečencom na Slovensku?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Svetový deň utečencov upriamuje pozornosť na osudy ľudí utekajúcich pred vojnami či prenasledovaním. O tom, s akými bariérami u nás zápasia, ale aj o význame medziľudskej pomoci sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Hana Zavřelová Gallová s Katarínou Šimkovou a Petrou Kováč z občianskeho združenia Mareena.

Pomoc, ktorá stojí na ľudskom kontakte

Dobrovoľníčka OZ Mareena Katarína Šimková vysvetľuje, že základom ich práce je najmä osobný kontakt a spoločné trávenie času s ľuďmi, ktorí prichádzajú na Slovensko. Podľa nej nejde len o praktickú pomoc, ale aj o vzájomné spoznávanie kultúr a budovanie vzťahov, ktoré uľahčujú integráciu.

"Táto pomoc je naozaj rôznorodá, ale čo by som povedala, že je taký ten základ, ktorý vykonávame, je, že sa s tými ľuďmi rozprávame, zdieľame si tú kultúru, zdieľame si naše reality, ktoré tu máme a snažíme sa tých ľudí zaintegrovať do nášho prostredia,“ priblížila.

Dôležitou súčasťou je podľa nej aj jazyk a pochopenie spoločenského fungovania na Slovensku, ale aj obyčajné ľudské stretnutia, ktoré pomáhajú vytvárať komunitu. "S tými ľuďmi trávime ten čas, čo je v tomto prípade naozaj dôležité, nájsť si tú komunitu, nájsť tých ľudí, s ktorými tu vlastne budú ten čas tráviť,“ dodala.

Utečenci čelia systémovým prekážkam

Špecialistka pre komunikáciu OZ Mareena Petra Kováč upozorňuje, že problémy, s ktorými sa utečenci stretávajú, nie sú len individuálne, ale často vychádzajú aj zo systémových nedostatkov v spoločnosti.

"Vieme, že aj my na Slovensku máme oblasti, ktoré nie sú postačujúce. Spomenula by som zdravotníctvo, školstvo, poprípade bývanie. Tak keď sem prichádzajú utečenci alebo aj iní ľudia s migračnou skúsenosťou, tak tieto problémy sú u nich ešte znásobené,“ uviedla.

Cesta k práci s utečencami

Katarína Šimková sa k téme migrácie dostala počas vysokoškolského štúdia, kde sa venovala kultúre a migrácii. Práve počas univerzitnej stáže sa dostala k organizácii Mareena, kde pôvodne pôsobila približne rok a neskôr zostala ako dobrovoľníčka.

"Mareenu som oslovila v rámci mojej univerzitnej stáže a vlastne s Mareenou som takto strávila v rámci stáže približne rok a potom som s Mareenou zostala, pretože som tých ľudí naozaj spoznala,“ povedala.

Ako sama hovorí, práve osobné stretnutia s ľuďmi s migračnou skúsenosťou výrazne zmenili jej pohľad na túto tému a prehĺbili jej motiváciu pokračovať v práci. "Môžeme mať akúkoľvek otvorenú myseľ a povedať si, že tí ľudia jednoducho sú rovnakí ako my, ale kým sa s nimi naozaj nestretneme, nezačneme s nimi tráviť ten čas, tak naozaj nevieme, akí tí ľudia sú,“ skonštatovala.

Postupne si v organizácii vytvorila aj osobné väzby, ktoré presahujú rámec pracovných aktivít: "Za ten rok som si v Mareene našla mnoho priateľov, mnoho kamarátov, s ktorými trávime čas nielen v rámci tých našich podujatí, ale aj mimo toho, zájdeme si spolu na kávu, do kina alebo len tak na prechádzku.“

Motivácia zmeniť pohľad spoločnosti

Petra Kováč sa téme migrácie venuje už viac ako desať rokov. Hoci v Mareene pôsobí len krátko, k téme ju priviedol dlhodobý osobný záujem a nesúhlas s tým, ako sa o migrácii na Slovensku hovorilo. "Téma migrácie bola mojou srdcovkou odmalička,“ povedala.

Zlom nastal podľa nej v období, keď sa migrácia stala výraznou témou v celej Európe a v spoločnosti sa začali šíriť rôzne predsudky. "Bola som veľmi prekvapená z postojov mojich spoluobčanov, Slovákov, koľko predsudkov a neprávd sa tu hovorilo. Pripadalo mi to veľmi nespravodlivé,“ spomenula.

Práve snaha prispieť k zlepšeniu medziľudských vzťahov ju motivovala zapojiť sa do práce v oblasti integrácie migrantov. "Chcela som niečo spraviť k tomu, aby som prispela k zlepšeniu už len tých medziľudských vzťahov,“ dodala.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.