Štúdio 24: Podpora pre zelené výrobné kapacity

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Európska komisia v stredu (17.6.) schválila slovenskú schému na podporu výrobnej kapacity pre čisté technológie vo výške jednej miliardy eur. Pomoc pre podniky bude mať podobu grantov a úľavy na dani z príjmu. Prispeje k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. O tom, čo Európska komisia takýmito opatreniami sleduje, sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Stanislava Kováčik s koordinátorkou Klimatickej koalície Luciou Szabovou.

Čo znamená klimaticky neutrálne hospodárstvo?

"Pod tým pojmom treba chápať to, že celá naša ekonomika, ale aj spôsob, akým fungujeme, musí byť zložený v takej mozaike, ktorá dokopy bude mať nulové emisie,“ uviedla Szabová.

Podľa nej sa téma často zjednodušuje iba na energetiku alebo výrobu elektriny, no klimaticky neutrálne hospodárstvo zahŕňa oveľa viac oblastí. Patrí sem doprava, teplárenstvo, priemysel, obehové hospodárstvo aj spôsob, akým využívame prírodné zdroje.

"Do toho patrí naozaj veľké spektrum vecí. Je tam doprava, je tam obehové hospodárstvo, čiže to, či materiály znova využívame, je do toho zarátané aj teplárenstvo, nielen energetika. V zásade všetko, čo tá ekonomika produkuje, by na konci malo mať nulové emisie,“ vysvetlila.

"Potrebujeme aj dobre odolnú prírodu a krajinu, čiže pôdu, lesy, pre krajiny, ktoré majú oceán, aj oceány. Jednoducho je to taký komplex, ktorý na konci by nám mal vyjsť na nulu v roku 2050,“ zdôraznila Szabová.

Podľa nej nejde iba o individuálne úsilie jednotlivých štátov. Klimatická neutralita je spoločným európskym projektom, pri ktorom sa výsledok posudzuje za celú Európsku úniu. "Niektoré krajiny majú možno trošku lepšie podmienky, niektoré možno trochu horšie. Dokopy by však tá rovnica mala byť nulová,“ dodala.

Čisté technológie nie sú len vietor a slnko

Pri diskusiách o dekarbonizácii hospodárstva sa často spomínajú veterné a solárne elektrárne. Podľa Szabovej však pojem čisté technológie zahŕňa omnoho širšie spektrum riešení. "Nie je to opäť len o tom, ako vyrábame energiu, ale aj o tom, ako sa pohybujeme, ako kúrime, ale aj koľko energie vlastne potrebujeme vyrobiť,“ vysvetlila.

Za jednu z najdôležitejších súčastí transformácie považuje energetickú efektívnosť. "Veľmi dôležitou časťou je energetická efektívnosť, aj to, s akým malým množstvom energie dokážeme napríklad vyrábať tovary alebo sa prepravovať, alebo doma kúriť. Samozrejme, najlepšia energia je tá, ktorú nemusíme vyrobiť,“ povedala.

Okrem veternej a slnečnej energie vidí Slovensko významný potenciál aj v ďalších obnoviteľných zdrojoch. "Nie je to len vietor a slnko. My na Slovensku máme aj veľký potenciál geotermálnej energie. Patrí do toho aj určitý typ vodnej energie,“ pripomenula.

Slovensko nie je ostrov

Významnú úlohu pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo zohráva aj európska spolupráca. Slovensko totiž nie je izolovaným energetickým systémom, ale súčasťou prepojenej siete členských štátov. "Nežijeme na ostrove. Slovensko je súčasťou európskeho spoločenstva a preto Európa k tomu pristupuje spoločne,“ pripomenula Szabová.

Prepojené energetické siete podľa nej umožňujú krajinám navzájom si pomáhať a vyrovnávať výkyvy vo výrobe energie. "Spoločne sa krajiny snažia dosiahnuť nejaký mix, kde tie energetické siete sú prepojené. Tým pádom si vieme navzájom pomáhať v zdrojoch a vyrovnávať to v sieťach tak, aby to na konci pekne fungovalo,“ dodala koordinátorka Klimatickej koalície.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.