Štúdio 24: EÚ má nový klimatický cieľ

BRATISLAVA / Európsky parlament v utorok (10.2.) definitívne schválil klimatický cieľ Európskej únie do roku 2040, ktorý počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990. Ide o kľúčový míľnik na ceste k dosiahnutiu cieľa EÚ stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou. Zavedenie systému nových emisných povoleniek ETS 2, ktorý kritizuje napríklad slovenský premiér Robert Fico, sa zároveň odkladá o jeden rok, na rok 2028. Na to, čo bude plnenie klimatického cieľa znamenať pre Slovensko, sa pozrela moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová s politológom Matúšom Mišíkom z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Európsky parlament schválil klimatický cieľ 90 % oproti roku 1990 do roku 2040. Čo to môže znamenať pre Slovensko?

Znamená to vlastne to, že sa pokračuje v nejakom trende, ktorý už teraz existuje. Máme tu ciele do roku 2020, teda mali sme, ktoré sme naplnili, máme cieľ do roku 2030 a máme taký celkový cieľ do roku 2050, kedy má nielen Európa, ale aj celý svet má taký cieľ stať sa uhlíkovo neutrálnym.
To znamená, že vyprodukovať menej emisií uhlíka ako dokáže príroda ho do seba vlastne vtiahnuť späť.

Takže toto je veľmi dôležité, pretože sa očakáva, že pokiaľ sa nám toto nepodarí, keď toho uhlíka v prírode bude čím ďalej tým viacej tých emisií, tak príde k nejakým nezvratným zmenám. A tieto nezvratné zmeny budú pravdepodobne vyzerať tak, že bude stále teplejšie a sú nezvratné.
To znamená, že o nejakých 10 rokov už bude neskoro.

Takže potrebujeme robiť už teraz niečo a mali sme ten cieľ do roku 2030. Mali sme cieľ do roku 2050, ale nešlo to úplne tak, ako sme dúfali. Takže ukázalo sa, že keď naplníme tie ciele do roku 2030, tak sa nám nepodarí naplniť hlavný cieľ uhlíkovej neutrality. Takže preto sa vlastne začalo hovoriť o nejakom medzistupni. A tento medzistupeň vyzerá byť dosť ambiciózny.

Avšak je to stále medzistupeň na tej ceste tej uhlíkovej neutralite, ktorá je naozaj veľmi dôležitá. Takže pre Slovensko to znamená, že musíme ďalej pokračovať v tom smerovaní, v ktorom sme už teraz, v ktorom smerujeme, plus by sme mali trošku viacej spraviť.

Slováci vedia o obchodovaní s emisiami, bohužiaľ, možno nie v takej tej príjemnej konotácii. Skôr si to pamätajú z garážového tendra napríklad. Ale mohli by sme si povedať, aké teda obchodovanie s emisiami bolo už doteraz a aké nás bude čakať, aké tie systémy sú?

Máme ten systém obchodovania s emisiami, ktorý sa nazýva jednotkou, niekedy, kvôli tomu, že v súčasnosti máme dvojku a prvotne to začalo vlastne tým, že začalo sa s emisiami obchodovať pri veľkých priemyselných podnikoch, napríklad elektrárne na fosílne palivá alebo automobilové závody.

V Európe existuje zoznam týchto veľkých znečisťovateľov. Myšlienka tak vtedy, ako aj teraz, je taká, že všetci majú, vtedy firmy, teraz už aj ľudia budú mať na výber, že čo chcú vlastne spraviť, či chcú investovať do zvýšenia energetickej efektívnosti a tým pádom mať menšie emisie a buď budú platiť menej za emisie, alebo neinvestovať do energetickej efektívnosti, mať stále rovnaké emisie a platiť viac za emisie. Takže ten celý zmysel je v tom, aby tu boli trhové signály, že treba investovať do energetickej efektívnosti, treba vlastne spotrebovať menej energie.

Toto sa dá spraviť tak ako v priemysle, tak aj v domácnosti, napríklad zateplíme svoj dom. Alebo si kúpime auto, ktoré má menšiu spotrebu. Alebo si kúpime elektrické auto alebo hybridné auto alebo tých možností je viacej.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.