Štúdio 24: Získa Irán jadrovú zbraň?

BRATISLAVA / Útoky na Irán zabránili jeho snahe získať jadrové zbrane v najbližších rokoch. Tvrdí to izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Aj lídri štátov a vlád krajín G7 označili rámcovú dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom za historickú príležitosť zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane. V akom stave je po konflikte iránsky jadrový program? Žijeme novú éru jadrového zbrojenia? Na to sa moderátorka JOJ24 Dana Čapkovičová pýtala bezpečnostného experta GLOBSEC-u Tomáša Nagya.

Irán napredoval, no rozhodujúce bolo politické rozhodnutie

Tomáš Nagy upozornil, že iránsky jadrový program nemožno hodnotiť len cez prizmu aktuálnych útokov. Teherán podľa neho v posledných rokoch výrazne pokročil najmä v oblasti obohacovania uránu a vývoja balistických technológií. Práve preto sa otázka iránskych jadrových ambícií stala jednou z hlavných tém medzinárodnej bezpečnosti.

Analytik pripomenul, že Irán dokázal napredovať v oblastiach, ktoré si sám určil za prioritu. Zároveň však podľa neho stále neexistujú dôkazy o tom, že by sa režim definitívne rozhodol pretaviť svoj program do podoby jadrovej zbrane. „Dnes stále vychádzame z toho úzusu, že politické vedenie Iránu neprijalo finálne rozhodnutie weaponizovať ten program do podoby jadrovej zbrane,“ uviedol Nagy. Ak by sa podľa neho Teherán pre takýto krok rozhodol, medzinárodné spoločenstvo by pravdepodobne dostalo poslednú šancu zasiahnuť.

Veľké dohody o odzbrojení budú čoraz ťažšie

Bezpečnostný expert sa venoval aj budúcnosti medzinárodných dohôd o kontrole zbrojenia. Teoreticky by podľa neho bolo ideálne, keby sa na podobných mechanizmoch podieľali všetky štáty disponujúce jadrovými zbraňami. Realita však podľa neho vyzerá oveľa komplikovanejšie.
Za hlavný problém označil rastúce ambície Číny, ktorá výrazne rozširuje svoj jadrový arzenál a investuje do nových raketových systémov. Práve to vyvoláva reakcie Spojených štátov a ich spojencov, čo sťažuje hľadanie spoločnej dohody.

Prečítajte si tiež

Prímerie ešte nie je isté. Analytička pomenovala najväčšie riziká dohody USA a Iránu

​Nagy si preto nemyslí, že v blízkej budúcnosti vznikne nový veľký globálny rámec kontroly jadrového zbrojenia. Skôr očakáva menšie a menej formálne dohody medzi jednotlivými krajinami alebo skupinami štátov. „Možno to nebudú veľké rámcové dohody medzi mnohými krajinami, ale skôr dvojstranné alebo trojstranné menšie formáty,“ povedal.

Podľa neho by však aj takéto čiastkové dohody mohli prispieť k budovaniu dôvery a lepšej informovanosti medzi mocnosťami. Analytik zároveň upozornil, že dnešné medzinárodné prostredie je postavené skôr na nedôvere než na spolupráci. Práve preto bude podľa neho hľadanie nových kooperatívnych riešení v oblasti bezpečnosti a jadrového odzbrojenia oveľa náročnejšie než v minulých desaťročiach.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.