Štúdio 24: Rozširovanie Európskej únie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Európska únia začala tento týždeň oficiálne prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom. Obe krajiny podali žiadosť o členstvo ešte v roku 2022. Začiatky oficiálnych rozhovorov však umožnila až zmena postoja Maďarska, ktoré ich po zmene vlády prestalo blokovať a stiahlo svoje veto. Na plány rozširovania Európskej únie sa pozrel moderátor JOJ 24 Bruno Ciberej s výkonným riaditeľom Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM Martinom Vokálekom.

Rozširovanie EÚ stále vyžaduje jednomyseľnosť

Výkonný riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM Martin Vokálek upozorňuje, že pravidlá Európskej únie dávajú členským krajinám významné právomoci. "Politika rozširovania a prijímania ďalších členských štátov je naďalej politikou, ktorá si vyžaduje jednomyseľný súhlas v rámci 27 členských štátov EÚ. To znamená, že všetkých 27 členských štátov sa musí postupne v rámci jednotlivých klastrov a príslušných kapitol zhodnúť na tom, že daný členský štát pristúpi,“ pripomenul.

Rovnaké pravidlo platí aj na konci celého proces: "Na konci všetkých týchto rokovaní sa všetkých dvadsaťsedem členských štátov musí rozhodnúť, že daná kandidátska krajina sa stane 28. členským štátom.“

Orbán podľa experta využíval veto na presadzovanie vlastných záujmov. "Viktor Orbán využíval svoje právo veta v rámci svojej veľmi často alibistickej a veľmi pragmatickej domácej politiky a v rámci presadzovania svojich iných záujmov a vynútil si rad ústupkov na európskej pôde,“ povedal.

Podľa neho to vytváralo v Bruseli napätú atmosféru. "Tu v Bruseli skutočne panovala veľmi nepríjemná atmosféra a veľká nevôľa voči Maďarsku,““ dodal.

Napriek tomu odborník pripúšťa, že podobný scenár sa môže zopakovať aj v budúcnosti: "To neznamená, že by to v budúcnosti nemohol urobiť nejaký iný štát.“

Francúzsko či Belgicko chcú zmeniť pravidlá

Diskusia o reforme rozhodovacích procesov v Únii už podľa Vokálka prebieha. Niektoré členské štáty navrhujú obmedziť možnosť jednotlivých krajín blokovať rozširovanie EÚ.

"Tu v Bruseli existujú iniciatívy viacerých štátov, ako napríklad Francúzska, Belgicka alebo Luxemburska, ktoré volajú po tom, aby sa tieto pravidlá nejakým spôsobom upravili, aby takýto jeden členský štát nemohol kvôli svojim malicherným záujmom blokovať prístupové rokovania,“ priblížil. Takáto zmena by však sama o sebe nebola jednoduchá.

Ukrajina čelí mimoriadne náročnej situácii

V prípade Ukrajiny je proces ešte komplikovanejší vzhľadom na pokračujúcu vojnu s Ruskom. Krajina musí súčasne realizovať rozsiahle reformy a zabezpečovať obranu štátu. "Ukrajina musí splniť jednotlivé kapitoly, pričom sa už vyše štyroch rokov bráni dlhotrvajúcej ruskej agresii,“ pripomenul.

Vokálek pripomína, že ide o mimoriadne náročnú kombináciu úloh: "Vyvažovať snahy o reformu štátu a zároveň viesť plnohodnotnú vojnu a zabezpečiť ďalšie fungovanie štátu, to je naozaj zložité.“

Aj preto odborníci neočakávajú rýchly vstup Kyjeva do Európskej únie: "Predpokladá sa, že pre Ukrajinu to bude dlhý proces, kým sa jej podarí splniť všetky jednotlivé klastre a kapitoly v nich obsiahnuté a bude môcť prípadne pristúpiť k Európskej únii.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.