Štúdio 24: Zneužívajú sa náhradné rodiny?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Štát si chce posvietiť na náhradných rodičov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že niektoré náhradné starostlivosti sú len fiktívne a pripravuje preto zmenu legislatívy. Od budúceho roka by tak mala sociálno-právna kuratela každé tri mesiace preverovať, či náhradná starostlivosť plní svoj účel. Ak zistí problémy, rodine sa budú dávky najprv krátiť a časom sa úplne stopnú. Kontroly sa majú týkať všetkých náhradných rodín. Na Slovensku v nich žije asi 9000 detí. Viac o tom, ako funguje systém náhradného rodičovstva aj jeho prípadnom zneužívaní, si v Štúdiu 24 povedal moderátor Adam Zavřel so sociálnou poradkyňou Natáliou Blahovou z Asociácie náhradných rodín.
Náhradná osobná starostlivosť má podľa Blahovej prísne pravidlá
Natália Blahová v relácii Štúdio 24 vysvetľovala, že náhradná osobná starostlivosť sa výrazne líši od adopcie. Kým pri adopcii prechádzajú na osvojiteľov všetky rodičovské práva, pri náhradnej starostlivosti zostávajú zachované väzby dieťaťa na biologickú rodinu a náhradný rodič podlieha pravidelným kontrolám.
Podľa nej ide najčastejšie o prípady, keď sa o dieťa starajú príbuzní alebo blízke osoby po tom, čo biologická rodina zlyhá. „Náhradná osobná starostlivosť typicky platí pre ľudí, ktorí sú blízkymi osobami tohto dieťaťa,“ vysvetlila Blahová.
Opisovala aj samotný proces zverenia dieťaťa do starostlivosti. Úrad práce a sociálna kuratela preverujú bytové podmienky, príjem, rodinné zázemie aj morálny kredit budúceho náhradného rodiča. O definitívnom zverení následne rozhoduje súd. „Sudca si nechá predložiť všetky dôkazy, dokumenty, vyslýcha svedkov aj budúceho náhradného rodiča,“ uviedla.
„Deti si nesú traumy“
Blahová zároveň odmietla tvrdenia, že náhradná starostlivosť môže byť spôsobom zárobku. Podľa nej ide naopak o veľmi náročnú formu starostlivosti o deti, ktoré majú za sebou traumatické skúsenosti.
„Tieto deti majú vysoké nároky na tú ďalšiu starostlivosť,“ povedala. Náhradní rodičia podľa nej často suplujú úlohu sociálnych pracovníkov či terapeutov a hradia množstvo nákladov z vlastných peňazí.
Pripomenula, že štát poskytuje dva základné príspevky- opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a príspevok na dieťa v náhradnej starostlivosti. Ani tieto peniaze však podľa nej nepokrývajú reálne náklady. „Tá suma, ktorú za to dostáva, je absolútne nedostačujúca,“ zdôraznila.
Zároveň upozornila, že deti vyrastajúce v rodinách predstavujú pre štát nižšiu finančnú záťaž než ústavná starostlivosť. „Evidentne sa šetria štátu financie tým, že deti vyrastajú v náhradných rodinách,“ uviedla.
Kritizuje plán častejších kontrol
Ministerstvo práce plánuje od budúceho roka sprísniť kontroly náhradných rodín a preverovať ich každé tri mesiace. Blahová však tvrdí, že rodiny už dnes podliehajú pravidelným návštevám sociálnych pracovníkov.
„Ak by ste chceli podvádzať, museli by ste dvakrát ročne podvádzať kuratelu sociálnych pracovníkov. Museli by ste podvádzať súd aj prokurátora,“ povedala Blahová.
Podľa nej by zvýšenie počtu kontrol znamenalo len ďalšie administratívne zaťaženie sociálnych pracovníkov bez jasného efektu. „Nechápem, čo by tam mala zistiť,“ skonštatovala.
Blahová zároveň uviedla, že za viac než pätnásť rokov práce v oblasti náhradného rodičovstva nezažila prípad, v ktorom by niekto na systéme výrazne profitoval.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.