Štúdio 24: Prečo zmizli pohotovostné lekárne?

V minulosti boli pohotovostné lekárne bežnou súčasťou zdravotníctva, ktoré bolo riadené centrálne. Po deväťdesiatych rokoch minulého storočia, s privatizáciou zdravotnej starostlivosti, však lekárenská pohotovostná služba nebola na rozdiel od ambulantnej či ústavnej pohotovosti nikdy jasne definovaná ani financovaná. Dohody medzi samosprávnymi krajmi, lekárnickou komorou a poskytovateľmi zabezpečujúce služby do neskorých večerných hodín (typicky do 20:00 alebo 22:00) sú čisto dobrovoľné a bez finančnej podpory.

Prečítajte si tiež

Bratislava má opäť nonstop lekáreň. Kraj ju dotuje sumou 140-tisíc eur ročne

​

Dáta z minulosti ukazujú, že dopyt po nočných službách nebol vždy akútny. Pacienti často vyhľadávali lieky na prechodné zhoršenia stavu, ako sú bolesti či horúčka, alebo dokonca vyzdvihovali recepty predpísané pred niekoľkými dňami, prípadne si kupovali výživové doplnky a voľnopredajné lieky. Tento trend naznačuje, že pohotovostná lekáreň nemusí slúžiť výhradne pre život ohrozujúce stavy, ale skôr ako dostupný bod pre menej naliehavé potreby.

Sukeľ zdôrazňuje, že problém dostupnosti liekov v noci je len jedným z mnohých deficitov v slovenskom zdravotníctve. Ak však ministerstvo zdravotníctva alebo zdravotné poisťovne usúdia, že táto služba je potrebná, je nevyhnutné ju systémovo definovať – určiť rozsah, lokality a spôsob financovania. Komora už v roku 2017 navrhovala, aby službu objednávali zdravotné poisťovne, podobne ako ambulantnú pohotovostnú službu, no tento návrh bol vtedy odmietnutý. Verejné zdravotné poistenie totiž v súčasnosti nepokrýva lekárenskú pohotovostnú službu.

Prečítajte si tiež

Košice dostanú nonstop lekáreň. Lieky si pacienti vyzdvihnú aj uprostred noci

​

Súčasné kroky v Bratislave a Košiciach sú skôr prejavom spoločenskej zodpovednosti samospráv a ministerstva, nie systémovým riešením. Bratislavská nonstop lekáreň funguje vďaka dotácii Bratislavského samosprávneho kraja vo výške 140-tisíc eur ročne a partnerstvu s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského. Podľa Sukeľa nie je ekonomicky možné prevádzkovať takúto lekáreň bez externého dofinancovania, keďže náklady na nočnú prevádzku vrátane príplatkov sú vysoké. Uvádza, že spomenutá suma presne zodpovedá pokrytiu nákladov na pracovnú silu.

Sukeľ zároveň tvrdí, že nedostatok farmaceutov ochotných slúžiť nočné zmeny by nebol hlavným problémom. Väčšou výzvou je celkové financovanie lekárenskej starostlivosti, ktoré je dnes podľa neho na hrane udržateľnosti a núti lekárne spoliehať sa na predaj doplnkov výživy.