Štúdio 24: Hrozí nám zmrazenie eurofondov?

SLOVENSKO / Poslanci Európskeho parlamentu odporúčajú Európskej komisii začať právne konanie, ktoré by mohlo viesť k zmrazeniu eurofondov Slovensku. Európska komisia uznesenie europarlamentu zoberie na vedomie ako politický signál, nemusí sa ním však doslovne riadiť. Rozhodovanie môže trvať mesiace. Na to, či môže Slovensko naozaj prísť o európske peniaze a čo by to pre nás reálne znamenalo? Na to odpovedal v Štúdiu 24 člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

O aké peniaze by Slovensko mohlo prísť?

Rozhodnutie europoslancov Šustera do určitej miery prekvapilo, najmä rýchlosť, s akou sa všetko v Európskom parlamente odohralo. Zároveň však pripomenul, že europarlament má v tomto prípade len poradný, respektíve politický hlas. Konečné slovo bude mať Európska komisia a Európska rada.

V aktuálnom programovom období je pre Slovensko vyhradených 12,6 miliardy eur. Z tejto sumy je dnes vyčerpaných približne 2 miliardy eur.

Podľa Šustera treba počítať aj s tým, že ak by Európska komisia začala voči Slovensku celý proces, mohlo by to trvať mnoho mesiacov, možno aj rok. Ako príklad spomenul Maďarsko, kde to trvalo asi rok. Počas tohto času by Slovensko mohlo vyčerpať ďalšie 2 miliardy eur.

V úplne najhoršom scenári by Slovensko mohlo prísť až o 7,5 miliardy eur. Realistickejší scenár, v ktorom proces potrvá určitý čas a blokácia nebude na úrovni celých 70 percent, by znamenal stratu približne 4,5 miliardy eur.

Dočasný výpadok alebo trvalá strata?

Na otázku, či by Slovensko prišlo o zdroje len dočasne alebo nadobro, Šuster odpovedal, že dnes sa to nedá s istotou povedať. Isté je však podľa neho to, že aj v optimistickom prípade by došlo k oneskoreniu čerpania.

Takéto meškanie by malo aj finančný dosah: pri inflácii si za tie isté peniaze neskôr kúpite menej. Aj keby sa zdroje nakoniec uvoľnili, strata by bola podľa neho rádovo v stovkách miliónov eur len kvôli oneskorenému čerpaniu.

Ak by išlo o trvalý výpadok, strata pre Slovensko by bola asi 4,5 až 5 miliárd eur. Tie by sme buď museli doplniť z vlastného rozpočtu, čo by zvýšilo dlh, alebo by sa časť investícií a projektov vôbec neuskutočnila. Týkalo by sa to napríklad nových ciest, železníc, výskumných projektov či sociálnej pomoci.

Najviac by to zasiahlo dopravu a investície

Výpadok eurofondov by Slovensko pocítilo najmä v doprave, a to na takmer celom území krajiny, s výnimkou bratislavského regiónu, keďže Bratislava nemá možnosť čerpať väčšinu eurofondov.

Zvyšok Slovenska by to podľa Šustera znamenalo zastavenie alebo obmedzenie výstavby ciest, diaľnic a železníc, ako aj rekonštrukcií financovaných z eurofondov. Ohrozené by mohli byť aj rôzne výskumné projekty či fondy určené na zlepšenie hospodárenia v krajine.

Ak by naozaj došlo k výpadku čerpania eurofondov, spomalilo by to aj hrubý domáci produkt. Slovensko by podľa Šustera mohlo kumulatívne stratiť až tri percentá rastu HDP. Ekonomika by rástla pomalšie a ľudia by boli nakoniec chudobnejší.

Štát na to nemá peniaze

Ak by vláda musela rozbehnuté projekty financovať sama, podľa Šustera na to Slovensko nemá peniaze. Pripomenul, že deficit štátneho rozpočtu bol minulý rok 6 miliárd eur. V podobnej sume sa očakáva aj tento rok a budúci rok by mal byť ešte vyšší.

Ak by bolo treba vykryť 5 až 7 miliárd eur stratených eurofondov, deficity by sa museli ešte zvýšiť. Rozbehnuté projekty by totiž bolo potrebné zaplatiť.

Podľa Šustera je dôležité aj to, že domáce investície sú veľmi nízke. Zo slovenských zdrojov sa investuje o 1,5 percenta HDP menej než v podobných krajinách, napríklad v Česku či Poľsku. Slovensko sa preto vo veľkej miere spolieha práve na eurofondy.

Ak by neboli k dispozícii, časť výdavkov by sa musela vykryť z domácich zdrojov, čo by zvýšilo dlh. Dôsledkom by bolo buď potrebné silnejšie konsolidačné balíky v budúcnosti, alebo nižšie výdavky už teraz – na bežné výdavky, sociálnu pomoc či platy vo verejnom sektore.