10°
Bratislava
Jadrový špeciál: 40 rokov od Černobyľu
Jadrový špeciál: 40 rokov od Černobyľu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Svet si v nedeľu (26.4.) pripomína 40 rokov od najväčšej jadrovej havárie, o ktorej Sovietsky zväz najprv mlčal. Televízia JOJ 24 pri tejto príležitosti priravila mimoriadne vysielanie. O príčinách a dosahoch havárie, ale aj tajnostiach okolo nej či o tom, že rádioaktívne látky, majú Slováci aj v pivniciach sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Hana Zavřelová Gallová s hosťami: odborníčkou na meranie rádioaktivity Teréziou Melicherovou, jadrovým chemikom profesorom Ľubomírom Mátelom, jadrovým energetikom Andrejom Žiarovským a historikom Petrom Jašekom.
Jadrová havária v Černobyle
Vnímanie Černobyľu a realita rádioaktivity
Odborníčka na meranie rádioaktivity Terézia Melicherová upozorňuje, že vnímanie Černobyľa je často skreslené. "Ľudí z tej rádioaktivity nezaujímalo v podstate nič iné, iba ten Černobyľ,“ povedala zo svojej praxe. Zároveň pripomína, že nejde o jediný zdroj rádioaktivity v prostredí.
"Černobyľ nie je jediná rádioaktivita umelá v našom životnom prostredí a aj meranie rádioaktivity začalo dávno pred Černobyľom,“ vysvetlila. Podľa nej dokonca nešlo o najvýznamnejšiu udalosť z pohľadu Slovenska. "Černobyľ nebol našou najväčšou rádioaktívnou udalosťou, čo sa týka Slovenska“ uviedla.
Nedostatok informácií a strach z neviditeľného
Podobne hovoril aj odborník na radiačnú hygienu Ľubomír Mátel, ktorý poukázal najmä na nedostatok informácií. "Tá informovanosť, čo sa týka ľudí, čo sa týka študentov, samozrejme, že keď boli skúšky jadrových zbraní bola na nulovej hodnote. A čo sa týka Černobyľu, tak takisto bola veľmi, veľmi maličká," uviedol.
Strach z rádioaktivity podľa neho pramení aj z jej neviditeľnosti. "Je to pre nich niečo neznáme z toho dôvodu, že nevedia si to predstaviť, že keby to bolo, že niečo vidia alebo niečo také, ale tie dôsledky nemusia byť hneď, oni sú postupné,“ vysvetlil. K panike prispeli podľa neho aj médiá. Napríklad rakúska televízia, ktorá odvysielala zábery o rádioaktivite v potravinách.
Bezpečnosť na prvom mieste
Zásadný dopad mala havária na samotnú jadrovú energetiku. Podľa jadrového experta Andreja Žiarovského sa zmenil celý prístup k bezpečnosti. "Na jadro ako zdroj výroby elektrickej energie sa začalo pozerať úplne inou optikou a do popredia sa dostala bezpečnosť na prvom mieste,“ uviedol.
Zmeny sa dotkli aj fungovania elektrární. "Bezpečnostné systémy sa už nesnažili bojovať s nejakou odchýlkou, ale v rámci prevádzkového režimu, pokiaľ sa s ňou nedokázali vysporiadať v danom okamihu, tak jednoducho nasledovalo odstavenie reaktora,“ vysvetlil.
Rovnako sa sprísnili pravidlá pre personál. "Absolútne sa musela vylúčiť možnosť, že by prevádzkový personál nejakým spôsobom vypol, obišiel alebo nejakým spôsobom znefunkčnil bezpečnostné zariadenie,“ dodal.
Politický otras pre Sovietsky zväz
Katastrofa mala aj výrazný politický dopad. Historik Peter Jašek ju označuje za kľúčový moment pre Sovietsky zväz. "Myslím si, že to bol veľmi dôležitý moment a predovšetkým to bol taký psychologický moment, pretože to naozaj otriaslo sebavedomím komunistického režimu,“ uviedol.
Dôležitý bol aj symbolický rozmer. "Jadrová energetika, to bola pýcha sovietskeho hospodárstva aj technológie. Takže z tohto hľadiska ten psychologický šok a dopad na to sovietske vedenie bol veľký,“ pripomenul Jašek.
Celý jadrový špeciál si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
