Štúdio 24: Ochráni dohoda Lamanšský prieliv?

SLOVENSKO / Spojené kráľovstvo a Francúzsko uzavreli novú trojročnú dohodu o migrácii, ktorej cieľom je zabrániť nelegálnym migrantom v riskantnej plavbe cez Lamanšský prieliv. Londýn už roky obviňuje Paríž, že nerobí dostatočne veľa preto, aby znemožnil migrantom prienik na Ostrovy. Má táto dohoda potenciál zmeniť situáciu s nelegálnou migráciou? Odpoveď na to skúsil nájsť pedagóg na Paris-Sorbonne, publicista a odborník na Francúzsko, Ľubomír Jančok.

Dohoda, ktorá nadväzuje na roky rokovaní

Problém migrácie cez Lamanšský prieliv sa tiahne už celé roky a rovnako dlho sa vyvíjajú aj opatrenia, ktoré naň Británia a Francúzsko prijímajú. Prvá dohoda prišla už v roku 2015, nasledoval akčný plán v roku 2019 a veľká dohoda sa uzavrela v roku 2023.

Terajšia trojročná zmluva má byť pokračovaním týchto krokov, no s viacerými zmenami. Má priniesť vyššie financovanie, viac policajtov, drony, kamery aj 1 500 agentov. Celkovo sa hovorí o 800 miliónoch eur, pričom približne 600 miliónov má byť istých a ďalších 200 miliónov má Británia doplniť až po viditeľných výsledkoch.

Ľubomír Jančok pri vysvetľovaní dohody pripomenul, že ide aj o ukážku vzťahov medzi Francúzskom a Britániou. Spolupráca sa prehlbovala aj počas brexitu, keď bol Michel Barnier hlavným francúzskym vyjednávačom za Európsku úniu. Jančok spomenul, že Barnier o týchto problémoch neskôr napísal knihu.

Jedna krajina, dve politické línie

Novú dohodu Jančok spája aj s aktuálnou politickou situáciou vo Francúzsku. Na jednej strane podľa neho stojí liberálne a proeurópske politické smerovanie, ktoré zosobňuje Emmanuel Macron a Eduard Philippe. Na druhej strane je línia okolo Nigel Faragea, Jordan Bardella a Marine Le Penovej, ktorá by chcela opatrenia ešte pritvrdiť.

Podľa Jančoka si táto skupina predstavuje v Lamanšskom prielive až "policajný štát", ktorý by bol trikrát tvrdší než dnes. Kritizuje, že Európska únia ani agentúra Frontex neriešia podľa nich dostatočne problémy v krajinách pôvodu migrantov, ale zasahujú až neskoro, keď sa migranti už ocitnú v Taliansku alebo vo Francúzsku.

Migrácia a bezpečnosť ako hlavné témy volieb

Jančok upozornil, že vo Francúzsku sa o rok konajú prezidentské voľby a témy migrácie a bezpečnosti budú jednými z kľúčových. Podľa neho to platí aj v ďalších krajinách vrátane Slovenska.

Zdôraznil aj to, že nový migračný model vznikol s podporou vlády a v spolupráci s neziskovými organizáciami, ktoré mali migrantov zachraňovať v strede cesty alebo pri odchode, no bez riešenia toho, čo s nimi bude ďalej.

Vo Francúzsku sa podľa Jančoka otvára aj diskusia o tom, ako pristupovať k ľuďom prichádzajúcim z migrácie. Rozlišuje sa medzi integráciou, ktorá je predovšetkým ekonomická, a asimiláciou, ktorá ide cez vzdelanie a prijatie kultúry. Ako povedal, Francúzsko sa snaží viac o asimiláciu než len o integráciu. 

Prečo je téma migrácie stále citlivá?

Francúzsko podľa Jančoka čelí migrácii aj preto, že je pre mnohých cieľovou krajinou číslo jeden. Pomenoval to ako krajinu, kde sa spája nielen životná úroveň, ale aj "art of living", teda umenie žiť.

Podľa neho sa v minulosti o téme migračných vĺn často mlčalo, najmä na ľavici. Dnes je však bezpečnosť a migrácia jednou z hlavných tém, na ktorých sa vo Francúzsku vyhrávajú voľby. To podľa neho ukazuje aj nová dohoda s Britániou.

Čísla zostávajú tvrdé

Hoci dohoda na papieri vyzerá dobre, Jančok upozornil na čísla. Minulý rok priplávalo do Británie na malých člnoch 41 472 migrantov, čo je o 5 000 viac ako v roku 2024. Otázka podľa neho teda znie, či nový model zaberie lepšie než predchádzajúci. Ak nie, situácia môže byť ešte horšia.