Štúdio 24: Skončia sa boje v Libanone?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Medzi Libanonom a Izraelom začalo platiť 10-dňové prímerie, ktoré oznámil americký prezident Donald Trump. Libanonská armáda však už obvinila Izrael z jeho porušenia. Izrael opakovane ostreľoval viaceré dediny na juhu krajiny. Na to, ako vyzerá prímerie v praxi a čo od neho možno očakávať sa pýtala moderátorka JOJ 24 Iveta Krupová orientalistu a odborníka na Blízky východ Petra Pelikána.
Izrael zaútočili na Irán spolu s USA
Porušenie prímeria nie je výnimočné
Podľa orientalistu Petra Pelikána ide o situáciu, ktorá nie je v regióne ničím výnimočná. Stabilita prímeria je podľa neho veľmi neistá: "Izrael sa nikdy nenechal, najmä v Libanone, príliš obmedzovať nejakými svojimi záväzkami a to isté platí aj o libanonskom Hizballáhu, ktorý nepodlieha úplne žiadnej jurisdikcii ani kontrole zo strany vlády.“
Napätie komplikuje aj fakt, že ozbrojené skupiny ako Hizballáh nepodliehajú plnej kontrole štátu, čo oslabuje schopnosť vlády presadzovať dohodnuté záväzky.
Konflikt má zároveň výrazný dopad na civilné obyvateľstvo. Pelikán upozorňuje na rozsiahle presuny ľudí: "Izrael pri svojej súčasnej ofenzíve na juhu Libanonu vyhnal z domovov viac ako milión ľudí a Libanon má približne toľko obyvateľov ako Slovensko, niečo málo cez päť miliónov, ale je niekoľkonásobne menší. A tieto presuny obyvateľstva predstavujú obrovskú záťaž pre celú krajinu.“
Krehká situácia v Libanone
Situácia v Libanone je podľa neho dlhodobo krehká aj z vnútorných dôvodov. Krajina nie je pevne centralizovaná a funguje na princípe zložitých vzťahov medzi komunitami.
"Libanon nie je krajina, ktorá by bola centrálne riadená, a vlastne vôbec nie je krajinou, ktorú by niekto riadil. Libanon je v skutočnosti komplexom rodinných klanov, ktoré sú určitým spôsobom reprezentované stranami, resp. náboženskými komunitami, a určitým spôsobom tam praktizujú krehké spolunažívanie, ktoré bolo v histórii Libanonu veľmi často porušované a dochádzalo k vzájomným bojom,“ vysvetlil.
Do konfliktu navyše vstupujú aj širšie regionálne vplyvy vrátane Sýrie či prítomnosti palestínskych utečencov. "Do toho však ešte zasahuje veľký vplyv jednak samozrejme Izraela, ale najmä Sýrie. A do Libanonu v dvoch veľkých vlnách utiekli Palestínčania z Izraela, resp. z Izraela a potom z Jordánska. A tí predstavovali ďalšiu silu v tomto malom štáte," dodal.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.