Historik Svoboda: Ruské tvrdenia o nacizme na Ukrajine sú bohapusté lži

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA – Moskva chcela Kyjev dobyť za pár dní, Ukrajina však aj po štyroch rokoch jej agresii stále vzdoruje. Mierové rokovania iné výsledky ako výmeny vojnových zajatcov zatiaľ nepriniesli. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí, že sa začala tretia svetová vojna. Takýto názor už v minulosti vyslovil aj historik David Svoboda z Múzea pamäti 20. storočia v Prahe. A práve s ním sa v Štúdiu 24 rozprávala moderátorka Iveta Krupová.

Podľa Svobodu má ruská agresia širší význam, než len regionálny konflikt medzi dvoma krajinami. Tvrdí, že ide o konflikt, ktorý zásadne ovplyvňuje globálnu bezpečnosť a stabilitu.

„Tá ruská agresia, ktorá zasiahla Ukrajinu, je súčasťou nejakého svetového plánu. Rusko sa netají tým, že Ukrajina je akýmsi predmestím jeho ďalších ďalekosiahlych zámerov,“ uviedol historik.

Svetová vojna nemusí mať podobu totálneho konfliktu

Svoboda upozornil, že označenie konfliktu za tretiu svetovú vojnu nemusí znamenať masívny globálny vojenský stret podobný dvom predchádzajúcim svetovým vojnám. Konflikt môže mať podľa neho inú, dlhodobú podobu.

„Nikde nie je napísané, že tretia svetová vojna musí prebiehať nejakým ničivým spôsobom, ako sa to zapísalo do našej pamäti. Môže to byť nekončiaca perióda, ktorá sa môže počítať na desaťročia nepokoja, konfliktu, drobných konfliktov a veľmi krátkych mierov,“ vysvetlil.

Zároveň pripomenul, že konflikt má dopady aj mimo Ukrajiny. Okrem vojenských operácií zahŕňa aj informačnú vojnu, energetickú bezpečnosť a geopolitické napätie, napríklad na Blízkom východe alebo v súvislosti s Čínou.

Ukrajina sa nezlomila napriek očakávaniam

Historik pripomenul, že na začiatku ruskej agresie mnohí očakávali rýchlu porážku Ukrajiny. Aj západné krajiny podľa neho pochybovali o jej schopnosti brániť sa.

„Skutočne sa objavil aj taký prípad, že pacientom v pokročilom štádiu ochorenia by sa už neposkytovala plnohodnotná liečba, ale len paliatívna. Amerika sa dlho zdráhala Ukrajine poskytnúť potrebné vojenské vybavenie, pretože si myslela, že to Ukrajinci nemôžu ustáť,“ uviedol Svoboda.

Ukrajina však podľa neho dokázala vzdorovať nielen vojensky, ale aj spoločensky. Jej odpor označil za dôsledok historických skúseností a národnej identity. „Že sa nezlomí, že sa neskloní, to bolo jasné. To je vec určitého kultúrneho kódu,“ povedal.

Ruské tvrdenia o nacizme označil za „bohapusté lži“

Svoboda odmietol ruské tvrdenia, že invázia bola motivovaná bojom proti nacizmu. Takéto argumenty označil za manipulatívne a účelové. „Podobné verbálne útoky na údajný nacizmus je možné odmietnuť ako bohapusté lži. A oni sú to bohapusté lži,“ zdôraznil historik.

Podľa neho Rusko používa tieto tvrdenia ako nástroj propagandy, ktorým sa snaží odviesť pozornosť od skutočných dôvodov konfliktu. Ako príklad uviedol vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý podľa neho opakovane obviňoval z nacizmu nielen Ukrajinu, ale aj ďalšie krajiny vrátane Nemecka.

Svoboda zdôraznil, že cieľom týchto naratívov nie je historická pravda, ale manipulácia. „Rusko nás týmito falošnými impulzmi núti rozoberať veci, ktoré sú absurdné a odvádzajú našu pozornosť od vecí, ktoré sú zásadné,“ vysvetlil.

Zároveň pripomenul, že samotná Ukrajina bola počas druhej svetovej vojny jednou z krajín, ktoré najviac trpeli pod nacistickou okupáciou. Aj preto považuje ruské obvinenia za historicky nepravdivé a účelové. „Ukrajina nacistickú okupáciu utrpela ako máloktorá krajina v Európe,“ dodal historik.

Rusko môže viesť vojnu dlhodobo

Svoboda upozornil, že ruské vedenie je pripravené viesť konflikt dlhodobo a nevníma ho ako krátkodobú operáciu. Citoval pritom vyjadrenia ruských predstaviteľov, podľa ktorých má Rusko dostatok času. „Rusko má čas a môže viesť vojnu s Ukrajinou napríklad tak dlho ako Peter I. Veľký bojoval so Švédmi vo Veľkej severnej vojne,“ uviedol.

Podľa historika ide o stratégiu opotrebovacej vojny, ktorej cieľom je postupne oslabiť protivníka.
V závere rozhovoru Svoboda zdôraznil, že pomoc Ukrajine nie je len otázkou solidarity, ale aj vlastnej bezpečnosti európskych krajín.

„Ja čakám, že Ukrajine sa nemá pomáhať, že my máme Ukrajine umožniť, aby ona pomáhala nám, pretože my máme skutočne geopolitický problém,“ povedal. Podľa neho je vojna na Ukrajine súčasťou širšieho konfliktu, ktorý sa týka celej Európy. Zdôraznil, že bezpečnostná situácia na kontinente závisí od výsledku tohto konfliktu a od schopnosti demokratických krajín reagovať na ruskú agresiu.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.