Štúdio 24: Ruský dron útočil v Rumunsku

BRATISLAVA / Prímerie a dohody v nedohľadne, napätie, naopak, na vzostupe. To je spoločný menovateľ dvoch konfliktov, ktoré sleduje celý svet. Hoci to chvíľu vyzeralo, že Spojené štáty a Irán nájdu spoločnú reč a dohodnú sa na memorande o porozumení, očakávania sa do reality zatiaľ nepretavili. Koniec konfliktu sa nečrtá ani v prípade Ukrajiny. V noci na piatok čelila ďalším ruským útokom a dron spôsobil škody aj v Rumunsku, čo kritizuje Európska únia aj NATO. Na vývoj aktuálnej situácie v Štúdiu 24 pozrel moderátor Ivan Janda s politológom a dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom.

Vyjednávači Spojených štátov a Iránu sa mali predbežne dohodnúť na memorande o porozumení, ktoré by predĺžilo prímerie a zrušilo isté obmedzenia plavby cez Hormuzský prieliv. Dokument však zatiaľ nebol podpísaný žiadnou stranou. Podľa Branislava Kováčika je dosiahnutie trvalo udržateľnej dohody mimoriadne náročné, keďže požiadavky oboch strán sú v tejto chvíli nezlučiteľné.

Kľúčovou prekážkou je iránsky jadrový program, ktorý Irán vníma ako strategickú výhodu, zatiaľ čo pre Spojené štáty a Izrael je absolútne neprijateľný. Napriek dočasnému prímeriu prebiehajú denné útoky z oboch strán, čo Kováčik vysvetľuje ako súčasť vyjednávacej taktiky. Pripomína tiež, že napätie medzi Izraelom a Hizballáhom v Libanone eskaluje, čím sa situácia ďalej komplikuje.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ďalšie Trumpovo ultimátum Iránu

Diplomatické rokovania prebiehajú prostredníctvom sprostredkovateľov ako Pakistan a Katar. Verejné vyjadrenia oboch strán sú často nejasné a rozporuplné, pričom Biely dom napríklad označil iránske tvrdenia o stiahnutí sankcií za „úplný nezmysel“. Pôvodná požiadavka USA na zastavenie iránskeho jadrového programu bola kľúčovým odôvodnením vojenskej akcie a ústupok by pre Spojené štáty znamenal strategickú prehru.

Irán zároveň čelí vnútornému tlaku v dôsledku inflácie a nezamestnanosti, no civilizačné a náboženské rozdiely robia dohodu extrémne zložitou. "Tu si treba uvedomiť, že ide o islamskú republiku, kde je veľmi dôležitá úloha aj náboženstva, aj hodnotovo ideologických rozdielov. To znamená, že to nebude také jednoduché ako vo Venezuele, kde sa viete dohodnúť s tamojším vedením a akože všetko funguje nejakým spôsobom ďalej. Tu tie rozdiely medzi týmito dvoma svetmi sú priam civilizačné," dodáva Kováčik.

Prečítajte si tiež

USA zaútočili na iránske zariadenia na odpaľovanie rakiet a lode

Obnova bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv je pre globálny obchod kľúčová, no vyžaduje si súhlas poisťovacích spoločností, ktoré momentálne odmietajú riskovať. Kováčik nepredpokladá skoré uzatvorenie trvalej dohody, najmä vzhľadom na vzdialené pozície oboch strán a vlastné záujmy Izraela. Dokonca aj Omán, tradičný spojenec USA, sa dočkal ostrej kritiky zo strany americkej diplomacie, čo podčiarkuje napätú atmosféru.

+3 fotky

Ruský dron v Rumunsku

​

Súbežne s blízkovýchodným konfliktom čelí Európa novým bezpečnostným výzvam. V noci na piatok dopadol ruský dron na obytnú budovu v Rumunsku, členskej krajine NATO, pričom zranil dvoch ľudí. Hoci EÚ a NATO incident kritizujú, väčšina krajín sa vyhla použitiu slova „cielený útok“. Kováčik predpokladá, že ide o incident, ktorým Rusko testuje reakciu NATO. Upozorňuje na rušenie GPS signálu a možné zlyhania dronov.

Situácia na východnom krídle NATO eskaluje, a Rusko bude podľa politológa naďalej testovať reakcie, čo si vyžaduje zásadné zlepšenie protivzdušnej obrany a podpory Ukrajiny. Hoci sa hovorilo o aktivácii piateho článku Zmluvy o Severoatlantickej aliancii, Kováčik považuje takýto krok za nepravdepodobný pri jednom incidente.

Prečítajte si tiež

Rumunsko po zásahu dronu zvoláva krízovú radu. Prezident viní Rusko a sľubuje tvrdú odpoveď

Zdôrazňuje, že je potrebné posilniť odstrašenie a zlepšiť obranyschopnosť územia, pričom pripomenul, že Slovensko nemá dostatočné spôsobilosti na účinnú obranu proti takýmto dronom. "Musíme zásadným spôsobom zlepšiť našu protivzdušnú obranu a zároveň sa snažiť pomôcť Ukrajine, aby bola schopná ešte účinnejšie eliminovať tieto útoky," dopĺňa. Rumunsko si v reakcii na incident predvolalo ruského veľvyslanca, čo je podľa Kováčika prirodzená diplomatická reakcia.