Zatiahnuté
Bratislava
Lívia
20.2.2026
Štúdio 24: Po prvom zasadnutí Rady mieru
Zdielať na

Štúdio 24: Po prvom zasadnutí Rady mieru

BRATISLAVA / Desať dní. To je termín, ktorý si sám dal Donald Trump, aby si vyhodnotil, či je možné s Iránom uzavrieť zmysluplnú dohodu o jadrovom programe. To je jedna z najzásadnejších vecí z jeho vyhlásenia ako prezidenta Rady mieru na jej prvom zasadnutí. Samozrejme dodal vyhrážku Teheránu: Ak sa tak nestane, bude zle. Viac sme si povedali s geopolitickou analytičkou, vedúcou katedry bezpečnostných štúdií CEVRO univerzity, pani Martinou Heranovou.

Rada mieru a jej ambície

Podľa Martiny Heranovej bola Rada mieru vytvorená s cieľom predchádzať konfliktom a ukončovať vojny. Avšak, ako zdôraznila, jej fungovanie sa podrobilo kritike, keďže slúži predovšetkým americkým záujmom. Heranová podotkla, že Rada mieru, v ktorej je americký prezident doživotným predsedom, nedokáže adekvátne reprezentovať medzinárodné spoločenstvo. Tento problém sa zhoršuje aj nedostatkom financií pre Organizáciu Spojených národov, na ktorú sa Rada mieru snaží nahradiť.

Vojenské cvičenia a hrozba eskalácie

Súčasná situácia sa komplikuje hromadením vojenských síl v regióne, čo naznačuje možnosť blízkeho zásahu USA voči Iránu. Ako Heranová upozornila, iránske vojenské cvičenia, počas ktorých sa používajú ostré munície, sú reakciou na americkú prítomnosť v oblasti. Zmienky o minulých bombardovaniach jadrových zariadení naznačujú, že akýkoľvek ďalší zásah by mohol mať obmedzený účinok a mohol by viesť k širšiemu regionálnemu konfliktu.

Neistota v rokovaniach o jadrovom programe

Rokovania o iránskom jadrovom programe sa zdajú byť na mŕtvom bode, hoci po prvých pozitívnych správach z Ženevy sa situácia rýchlo zhoršila. Heranová naznačila, že teraz je všetko na iránskej strane, ktorá musí predložiť písomný návrh. Americká administratíva následne posúdi, či je návrh dostatočne akceptovateľný, alebo či sa pristúpi k vojenskému zásahu.

Zložitosti mediácie a budúcnosť konfliktov

V tomto kontexte zohráva dôležitú úlohu Omán, ktorý sa snaží pôsobiť ako mediátor medzi Spojenými štátmi a Iránom. Heranová však varovala, že úspech tejto mediácie závisí predovšetkým od ochoty oboch strán dohodnúť sa, nie len od schopnosti sprostredkovateľa.

Súvisiace články

Najčítanejšie