Experti varujú: Slovenské zdravotníctvo nie je pripravené na starnutie populácie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovenské zdravotníctvo nie je pripravené na starnutie obyvateľstva. Ak sa zdravotníctvo nezačne vnímať ako strategická investícia, dôsledky sa prejavia nielen na zdraví ľudí, ale aj na konkurencieschopnosti ekonomiky. Upozorňujú na to autori nového indexu finančnej udržateľnosti zdravotníctva (Healthcare Financial Sustainability Index). O jeho záveroch hovorila v relácii Štúdio 24 moderátorka Hana Zavřelová Gallová s profesorom Róbertom Babeľom, jedným z autorov analýzy.

Slovensko patrí medzi zaostávajúce krajiny

Podľa Babeľu sa Slovensko v porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy zaradilo medzi zaostávajúce štáty spolu s Maďarskom a Rumunskom. Najväčším problémom pritom nie je samotný objem financií v zdravotníctve, ale schopnosť systém reformovať a efektívne riadiť.
„Najväčší problém je tempo zmeny,“ upozornil. Slovensko podľa neho za poslednú dekádu urobilo najmenší pokrok zo sledovaných krajín. Kým Bulharsko si v hodnotení výrazne polepšilo, Slovensko zaznamenalo len minimálny posun.

Odborník zároveň pripomenul, že krajine dlhodobo chýba stabilná vízia rozvoja zdravotníctva. „Od roku 2004 sme tu nemali žiadnu riadnu dlhodobú stratégiu a víziu, ktorá by principiálne bola dodržiavaná a plnila sa,“ skonštatoval.

Starnutie populácie zvýši tlak na systém

Významnou témou analýzy je demografický vývoj. Podľa Babeľu dnes ľudia nad 65 rokov spotrebujú približne 40 až 50 percent všetkých zdrojov zdravotníctva, hoci tvoria len pätinu populácie. „Podiel ľudí nad 65 rokov stúpne z dnešných 18 percent na 29 percent do roku 2050,“ upozornil. Problémom podľa neho nie je len samotné starnutie populácie, ale aj fakt, že

Slováci sa v dobrom zdraví dožívajú menej rokov než obyvatelia okolitých krajín. To môže podľa odborníkov vytvoriť enormný tlak na zdravotný systém aj verejné financie. Ak sa situácia nezmení, bude čoraz náročnejšie udržať súčasný model financovania zdravotnej starostlivosti.

Prevencia je lacnejšia ako liečba

Babeľa zdôraznil význam prevencie, ktorá môže pomôcť predchádzať najčastejším civilizačným ochoreniam. Poukázal najmä na vysoký výskyt kardiovaskulárnych chorôb na Slovensku.
„Máme takmer o 25 percent viac novo zistených kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s priemerom Európskej únie,“ povedal.

Riešením je podľa neho pravidelná prevencia, zdravší životný štýl a včasné odhalenie zdravotných problémov. Práve zachovanie zdravia ľudí v produktívnom veku označil za kľúčové pre budúce fungovanie ekonomiky. „Potrebujeme udržať človeka v produktívnej populácii. Takže tá zdravá populácia v produktívnom veku je skutočne daňová a poistná báza pre nás a o ňu sa skutočne musíme starať,“ zdôraznil.

Zdravotníctvo má byť investíciou, nie nákladom

Podľa Babeľu sa zdravotníctvo nesmie posudzovať len ako výdavok verejných financií. Za nevyhnutné považuje dlhodobé reformy, investície do prevencie, digitalizácie či posilnenia zdravotníckeho personálu.

„Zdravotníctvo by sme si mohli položiť niekde vyššie a skúsiť sa na to spoločne pozrieť,“ uviedol. Zároveň upozornil, že zmeny nemožno očakávať zo dňa na deň a budú si vyžadovať dlhodobú politickú zhodu. Podľa neho by sa mal zmeniť aj pohľad štátu na celý sektor. „Potrebujeme sa začať pozerať na zdravotníctvo nie ako na náklad, ale ako na investíciu,“ uzavrel.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.