Štúdio 24: Konšpirácie a politika

SLOVENSKO / Dezinformácia, hoax a konšpirácia. Je to to isté alebo je dôležité tieto pojmy rozlišovať? Pojem Konšpirátor a politik sa nám v rámci politického zápasu už pomaly zlieva a občan, volič, sa už v tom nevie vyznať. A ohrozujú dezinformácie, hoaxy a konšpirácie samotnú podstatu demokracie? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať s politológom Pavlom Hardošom z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

"Hoax je v podstate internetový fenomén – masovo šírená, nepodložená správa, ktorá má tendenciu vyvolať paniku, neistotu a strach," vysvetľuje Hardoš. Ide o modernú verziu dobre známej fámy. Príkladom sú známe príbehy o čiernych sanitkách unášajúce deti, ktoré kolovali už v časoch klasických telefónov.

Dezinformácia: Úmyselná lož s cieľom zmiasť

Dezinformácia je definovaná ako úmyselne šírená nepravda. "Ten, kto túto správu šíri, väčšinou vie, že ide o lož a šíri ju s nejakým úmyslom vyvolať strach, neistotu alebo uviesť niekoho do omylu," hovorí politológ. Problém však nastáva, keď prvotnú lož preberie niekto iný, uverí jej a šíri ju ďalej v presvedčení, že koná správne. Potom je ťažké určiť úmysel.

Konšpiračná teória: Príbeh o sprisahaní mocných

"Konšpiračné teórie sú príbehy o moci," definuje Hardoš. "Hovoria o tom, že spoločenské udalosti a fenomény sa dajú vysvetliť sprisahaním mocných, ktorí sledujú tajný plán s cieľom získať nadvládu a privodiť niekomu škodu." Príkladom je teória o tzv. "veľkej výmene," ktorú šíria krajne pravicové smery a podľa ktorej existuje tajný plán na výmenu obyvateľstva Európy a zničenie bielej rasy.

Konšpiračné teórie ľuďom ponúkajú jednoduché vysvetlenia zložitých javov. "Potrebujú vysvetlenie toho, čo sa okolo nich deje. A tu príde nejaký príbeh, ktorý im postaví jednoduchú formulku o zlých a dobrých, o vinných a nevinných," hovorí Hardoš. Je ťažké spochybňovať ich bez toho, aby sme urazili pocity a obavy ľudí, ktoré môžu mať reálny základ.

História sa opakuje

Hoaxy a konšpiračné teórie existovali odjakživa, no v súčasnosti sa šíria rýchlejšie vďaka internetu a sociálnym sieťam. Hardoš pripomína cholerové povstanie v roku 1831, kedy ľudia verili, že páni trávia studne. Podobne sa aj počas pandémie šírili správy o mocenských zásahoch a čipovaní ľudí vakcínami. "Namiesto toho, aby sme sa zamýšľali nad tým, prečo ľudia veria hlúpostiam, by sme sa mali zamyslieť, kde sa berie tá nedôvera, ktorá vedie ľudí k tomu, že sú schopní uveriť takým správam, že vlastne niekto ich tu ide zabiť?" zdôrazňuje Hardoš.

Úrodná pôda pre konšpirácie

Ľudia sú náchylnejší veriť konšpiráciám a dezinformáciám v ťažkých časoch – v časoch kríz, vojen, vysokej nezamestnanosti. Sociologický a politologický pohľad hovorí, že musíme sa pozerať na situáciu, v ktorej sa ľudia nachádzajú.

Politici radi využívajú konšpiračné teórie pre svoju propagandu. Nacistický režim bol postavený na konšpiračnej teórii o žido-boľševizme. Dnes sa vracajú mnohé z týchto príbehov, hoci s inými aktérmi. Príkladom je teória o genderovej/LGBT ideológii, ktorá hovorí o sprisahaní progresívnych neomarxistov, feministiek a homosexuálov s cieľom zničiť kresťanskú kultúru.

Je demokracia ohrozená?

Do istej miery je nedôvera k politikom a mocným zdravá. Je nevyhnutné, aby existovala mediálna sféra s overenými informáciami. Problém nastáva, keď ľudia prestanú veriť v existenciu faktov a prepadnú rôznym autoritám. "V takomto prípade naozaj môže dôjsť k ohrozeniu demokracie presne v tom momente, keď ľudia prestanú veriť tomu, že naozaj sú strojcami svojho vlastného osudu skrze svojich volených zástupcov a prepadnú rôznym autoritám, ktorí ich ich strach využijú na to, aby sa chopili absolútnej moci," uzatvára Hardoš.