Štúdio 24: Spľasne AI bublina?

BRATISLAVA / Umelá inteligencia sa v posledných mesiacoch stala globálnym fenoménom. Investície do dátových centier a technológií dosiahli podľa ekonomického analytika Vladimíra Vaňa už viac ako 100 miliárd dolárov ročne, pričom o rok môžu prekročiť až 600 miliárd.

V uplynulých mesiacoch sme svedkami obrovského záujmu o tému umelej inteligencie. Ako spoločnosť venujeme do jej vývoja obrovské finančné prostriedky. Sú naše očakávanie reálne alebo prehnané?

Objem investícií do takzvaných kapitálových výdavkov alebo do hmotného majetku, ktorý je nevyhnutný na to, aby umelá inteligencia fungovala, v roku 2023 dosiahol viac než 100 miliárd, Odhaduje sa, že budúci rok by mohol objem investícií presiahnuť 600 miliárd.

Nárast objemu prostriedkov vyvoláva špekulácie, či nezažívame niečo podobné, ako sme zažili na prelome storočí, takzvanú „dot-com“ bublinu. Zásadný rozdiel je, že umelá inteligencia sa zároveň premietajú do ako nástroj preukázateľne prinesie zvýšenie produktivity. Investičné potreby, ktoré vyvoláva sa premietajú aj do rastu makroekonomických ukazovateľov.

Napríklad v USA v prvom polroku tohto roka práve investície do umelej inteligencie prispeli k rastu HDP dokonca viac ako domáca spotreba. Veľa sa o téme diskutuje ako o hrozbe pre pracovné miesta. Tento technologický prielom ale prichádza v okamihu, kedy nielen západne, ale čoraz viac najrozvinutejších ázijských ekonomík, čelí demografickej kríze, ktorá spôsobí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Zvýšenie produktivity a efektivity, ktoré prináša umelá inteligencia, prichádza v čase, keď pomôže tým zvyšným zamestnancom v produktívnom veku dokázať sa vysporiadať s tým, že bude menej pracovnej sily.

Prečítajte si tiež

Autá bez šoférov budú v Bratislave do pár mesiacov. Tkáč je pred podpisom dohody s čínskou firmou

Môžu tieto investície vytvoriť bublinu, podobne ako to bolo v minulosti pri iných bublinách, napríklad s technológiami či nehnuteľnosťami?

To bolo obdobie 2006-2007, ktoré vyústilo do finančnej krízy. Masívne investície do umelej inteligencie by som skôr prirovnal k takzvanej dot-comovej bubline. Je potrebné pripomenúť si, že vtedajší vývoj najmä na akciovom trhu sa označoval za bublinu, pretože nadšenie okolo rozvoja internetu spôsobovalo, že mnohé firmy, za ktorými neboli reálne tržby, dokázali pritiahnuť investorov len tým, že si za názov firmy pridali .com. Nešlo o reálne podnikateľské prípady. V súčasnosti to vidíme najmä pokiaľ pri technologických gigantoch.

Celý rozhovor nájdete vo videu.