3°
Bratislava
Rozhovory 24: Diabetici majú vyššie riziko infarktu. Odborníčka radí, čo nepodceniť
Rozhovory 24: Diabetici majú vyššie riziko infarktu. Odborníčka radí, čo nepodceniť
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Cukrovka nepredstavuje iba problém so zvýšenou hladinou cukru v krvi. Postupne môže poškodzovať zrak, obličky, nervový systém, srdce aj cievy, pričom viaceré komplikácie sa rozvíjajú celé roky bez výrazných príznakov. Na Slovensku môže podľa odhadov žiť približne pol milióna ľudí so zvýšenou hladinou cukru v krvi. Predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti Adriana Ilavská v Štúdiu 24 upozornila na význam preventívnych prehliadok, včasnej diagnostiky a nových vyšetrení, ktoré môžu diabetológovia vykonávať priamo vo svojich ambulanciách.
Cukrovka sa môže rozvíjať päť až desať rokov bez výrazných príznakov, pričom postupne poškodzuje zrak, obličky, srdce aj cievy. Podľa predsedníčky Slovenskej diabetologickej spoločnosti Adriany Ilavskej môže na Slovensku žiť až pol milióna diabetikov, pričom časť z nich o svojom ochorení vôbec nevie.
To najdôležitejšie z rozhovoru:
- Na Slovensku môže žiť až pol milióna diabetikov. Časť z nich o svojom ochorení vôbec nevie.
- Cukrovka sa môže rozvíjať päť až desať rokov bez príznakov. Preto sú dôležité pravidelné preventívne prehliadky.
- Diabetici majú dva- až trikrát vyššie riziko infarktu a mozgovej príhody.
- Umelá inteligencia pomáha včas odhaliť poškodenie očí. Nové vyšetrenia sa postupne presúvajú priamo do diabetologických ambulancií.
- Včasná diagnostika umožňuje prispôsobiť liečbu pacientovi. Lekári tak môžu predchádzať vážnejším komplikáciám.
Na Slovensku môže byť až pol milióna diabetikov
Oficiálne údaje Národného centra zdravotníckych informácií hovoria približne o 350-tisíc pacientoch s diabetom. Podľa Adriany Ilavskej však toto číslo nemusí zachytávať skutočný rozsah ochorenia, keďže údaje z diabetologických ambulancií nemajú stopercentnú návratnosť. „V realite odhadujeme, že je asi 420- až 450-tisíc diabetikov, ktorí sú reálne liečení. K nim patrí ešte asi tretina ľudí, ktorí o svojom ochorení nevedia. Čiže hovoríme asi o pol milióne ľudí, ktorí majú vyššie hladiny cukru,“ vysvetlila predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Problémom je aj skutočnosť, že cukrovka sa nemusí prejaviť okamžite. Zvýšená hladina cukru môže organizmus poškodzovať postupne a človek nemusí dlhý čas pociťovať žiadne ťažkosti.
Cukrovka môže poškodiť zrak, obličky aj srdce
Medzi najčastejšie komplikácie patria poškodenia očí, nervových zakončení a obličiek. Ide o takzvané mikrovaskulárne komplikácie, ktoré postihujú drobné cievy. Diabetes však môže poškodzovať aj väčšie cievy, ktoré zásobujú srdce a mozog. Pacienti sú preto výrazne viac ohrození srdcovým infarktom či mozgovou príhodou. „Diabetici sú týmito ochoreniami ohrození dva- až trikrát viac. A toto je nevýhodné, že cukrovka nebolí, ale komplikácie už znepríjemňujú život,“ upozornila Ilavská. Práve preto považuje za dôležité zachytiť zdravotné problémy ešte predtým, než sa prejavia vážnejšími následkami.
Cukrovka sa môže vyvíjať aj desať rokov bez príznakov
Podľa Ilavskej sa diabetes nerozvinie zo dňa na deň. Jeho vývoj môže trvať približne päť až desať rokov, počas ktorých sa hladina cukru postupne zvyšuje. V počiatočných štádiách človek nemusí pociťovať žiadne ťažkosti.
Až pri výraznejšom zvýšení hodnôt sa môžu objaviť typické prejavy. Patrí medzi ne zvýšený smäd, častejšie močenie, chudnutie alebo únava. „Ja by som povedala, že treba chodiť na preventívne prehliadky k všeobecným lekárom, lebo cukrovka nemá nijaké špecifické príznaky,“ zdôraznila diabetologička. Vyšetrenie hladiny cukru v krvi je pritom súčasťou každej preventívnej prehliadky u všeobecného lekára.
Umelá inteligencia pomáha odhaliť poškodenie očí
Moderné technológie umožňujú vykonávať čoraz viac vyšetrení priamo v diabetologických ambulanciách. Jednou z možností je screening diabetickej retinopatie, teda poškodenia očí v dôsledku cukrovky, pri ktorom sa využíva aj umelá inteligencia. Tá dokáže pomôcť odhaliť podozrivé zmeny včas, pričom samotná liečba patrí do kompetencie očného lekára.
Diabetológovia sa snažia sprístupniť aj vyšetrenia obličiek a cievneho systému. Vďaka tomu môžu lepšie vyhodnotiť zdravotný stav pacienta a v prípade potreby ho odoslať k príslušnému špecialistovi. „Na jednom vyšetrení naraz sa zistí viacero vecí. Nemusíme odosielať pacienta k oftalmológovi, neurológovi či kardiológovi, ale odosielame ho tam, kde už máme vysokú pravdepodobnosť, že sa ochorenie môže rozvíjať,“ vysvetlila Ilavská.
Na očné vyšetrenia chodí menej ako polovica diabetikov
Napriek dostupnosti diagnostických možností zostáva problémom nízka účasť pacientov na preventívnych vyšetreniach. Podľa Ilavskej má menej ako polovica diabetikov absolvované vyšetrenie očí u oftalmológa.
Nedostatočne vyšetrené sú aj obličky. Včasné odhalenie komplikácií pritom umožňuje lekárom prispôsobiť liečbu konkrétnemu pacientovi podľa jeho zdravotného stavu. „Keď zachytíme komplikácie, vieme podľa toho ušiť liečbu na mieru pacienta,“ uviedla predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Význam pohybu pripomenie aj Svetový deň diabetu
Svetový deň diabetu pripadá na 14. novembra. Pri tejto príležitosti sa viaceré významné budovy a pamiatky na Slovensku rozsvietia namodro. Modrá farba je symbolom diabetu a cieľom iniciatívy je upozorniť na ochorenie, jeho komplikácie aj možnosti súčasnej medicíny. Namodro sa majú rozsvietiť napríklad Most SNP v Bratislave, Bojnický zámok, Dóm v Košiciach či radnica v Banskej Bystrici.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
