Rozhovory 24: Koniec transakčnej dane?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Transakčná daň, ktorá mala byť jedným z pilierov konsolidácie verejných financií, môže byť od budúceho roka minulosťou. Vláda ju zaviedla vlani na jar. Pôvodne sa dotkla prakticky všetkých podnikateľov, neskôr z nej boli živnostníci vyňatí. Koľko peňazí štátu priniesla, čo by jej zrušenie znamenalo a kde by vláda hľadala chýbajúce stovky miliónov eur? To prezradil analytik INESS Radovan Ďurana.

Splnila transakčná daň očakávania?

Transakčná daň podľa analytika INESS Radovana Ďuranu nesplnila všetky očakávania, ktoré od nej mala vláda. Výber bol napokon nižší, než sa pôvodne predpokladalo. Podnikateľom však podľa neho priniesla najmä väčšiu byrokraciu a administratívnu záťaž.

"Na jednu stranu nesplnila to, čo od nej vláda očakávala, pretože ten výber bol nakoniec menší,“ uviedol Ďurana. Pred spustením dane navyše došlo k obmedzeniu počtu subjektov, ktoré ju museli platiť.

Na druhej strane podľa neho daň splnila očakávania verejnosti a podnikateľov v tom zmysle, že ukázala, akú veľkú administratívnu záťaž môže nová povinnosť priniesť. "Hlavne takú komplikáciu v podnikaní, kde mnohí podnikatelia hľadali možnosť, ako využívať hotovosť, aby sa dani vyhli,“ vysvetlil analytik.

Niektorí podnikatelia sa podľa neho snažili aj kumulovať platby. "Jednoducho, museli sa prispôsobiť existencii tejto platby, ktorá brzdila motor slovenskej ekonomiky,“ dodal.

Zrušenie dane by pocítil najmä štátny rozpočet

Ak by transakčná daň prestala platiť, najväčší bezprostredný dopad by podľa Ďuranu pocítil štátny rozpočet. Výpadok príjmov by bol výrazný, hoci v porovnaní s výnosom z dane z príjmov právnických osôb ide o podstatne menšiu sumu.

Podľa analytika je však problémom aj nepredvídateľnosť daňového prostredia. "Ide o ten princíp, že slovenské vlády alebo parlament vo všeobecnosti si vytvorili meno, že môžu kedykoľvek zaviesť daň, ktorá postihne všetkých podnikateľov, s ktorou nikdy nepočítali,“ upozornil.

Takáto neistota môže podľa neho brzdiť investície a rozvoj podnikania. Firmy môžu byť opatrnejšie a čakať, aké ďalšie kroky vláda v oblasti verejných financií pripraví.

Dôvodom je podľa neho aj stav verejných financií. "Oni totižto veľmi dobre vedia, že my každý rok dĺžíme 6 miliárd eur a vláda potrebuje buď znížiť výdavky, alebo tie príjmy zohnať niekde inde,“ uviedol.

Ako vláda nahradí výpadok príjmov?

Budúcnosť príjmov štátneho rozpočtu po prípadnom zrušení transakčnej dane zatiaľ podľa analytika nie je jasná. Koaličná rada totiž uvalila na rozpočtové rokovania informačné embargo. "Nevieme to predpokladať, pretože čo sa týka rozpočtových rokovaní, čo sa týka rozpočtu na budúci rok, tak koaličná rada si uvalila informačné embargo,“ skonštatoval.

Podľa Ďuranu navyše nie je jasné, či vláda siahne po zvýšení príjmov, alebo pristúpi k škrtaniu výdavkov. "Evidentne sa nevedia dohodnúť na tom, či sa budú aj zvyšovať nejaké príjmy, alebo či sa nakoniec odhodlajú k nejakému škrtaniu vo výdavkoch, ktoré vlastne najviac potrebujeme,“ povedal.

Možnosťou je podľa neho aj zvýšenie deficitu. Vláda by podľa Ďuranu mohla argumentovať nastavením európskych rozpočtových pravidiel.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.