24°
Bratislava
Analytik: Zrušenie transakčnej dane nestačí. Podnikateľské prostredie sa výrazne nezlepší
Analytik: Zrušenie transakčnej dane nestačí. Podnikateľské prostredie sa výrazne nezlepší
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Zrušenie transakčnej dane síce podnikateľom pomôže a odbremení ich od časti byrokracie, samo osebe však podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu výrazné zlepšenie podnikateľského prostredia ani zrýchlenie hospodárskeho rastu neprinesie. Rozhodujúce bude, čím vláda nahradí výpadok stoviek miliónov eur v štátnom rozpočte. V relácii Štúdio 24 s moderátorom Adamom Zavřelom upozornil aj na vysoké daňové zaťaženie, nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a potrebu znižovať výdavky štátu.
Rozhodujúce bude, čím štát nahradí výpadok
Ďurana pripomenul, že už pri zavádzaní transakčnej dane očakávali jej odporcovia, že napokon vôbec nezačne platiť. Jej plánované zrušenie preto víta, upozorňuje však, že zatiaľ chýba podstatná časť celej skladačky – spôsob, akým vláda nahradí výpadok príjmov.
„Sme radi, že nakoniec sa našla zhoda a po dvoch rokoch dôjde k jej úplnému zrušeniu. A bol som zvedavý, čo bude súčasťou tohto kompromisu. Zrušíme transakčnú daň, ale to sme sa ešte nedozvedeli. Čo je druhá strana mince, je stále otvorené,“ povedal Ďurana.
Pôvodné očakávania príjmov z transakčnej dane sa podľa neho nenaplnili aj pre zmeny, ktorými opatrenie postupne prešlo. V tomto roku by mala podľa jeho slov priniesť približne 530 miliónov eur a na budúci rok ministerstvo financií počítalo s príjmom okolo 550 miliónov eur.
Práve spôsob nahradenia týchto peňazí bude podľa analytika rozhodujúci pri hodnotení zrušenia dane. Ak vláda výpadok vykryje ďalšími daňami či vyššími poplatkami, pozitívny efekt bude podľa neho výrazne menší. „Pokiaľ bude ten výpadok financovaný napríklad zavedením iných daní alebo zvýšením poplatkov pre subjekty podnikajúce v regulovaných odvetviach alebo zvýšením iných spotrebných daní, tak ten efekt toho zrušenia dane bude minimalizovaný na to, že veľkej časti podnikateľov zmizne dodatočná byrokracia, ale ten negatívny dopad vysokého zdanenia na ekonomiku bude pretrvávať,“ vysvetlil.
Výrazné zlacňovanie nečaká
Slovenské podnikateľské prostredie podľa Ďuranu netrápi iba transakčná daň. Poukázal na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, daň z príjmov právnických osôb, odvody v regulovaných odvetviach, DPH či administratívnu záťaž. Problémom je podľa neho aj nepredvídateľnosť pravidiel a zavádzanie nových daní, ktoré môžu investorom zásadne meniť ich podnikateľské plány.
Nízky záujem domácich aj zahraničných investorov preto považuje za signál, že Slovensko nie je dostatočne atraktívnym miestom pre nové investície a projekty. Zrušenie transakčnej dane podľa neho pomôže iba čiastočne. Ak štát nebude zároveň znižovať svoje výdavky, vysoký deficit bude naďalej vytvárať obavy z budúceho zvyšovania daní.
Pre samotných podnikateľov bude mať zrušenie dane napriek tomu konkrétny finančný efekt. „Ostane im vo vreckách niekoľko sto miliónov viac, prípadne sa o tieto peniaze podelia so svojimi zákazníkmi,“ uviedol Ďurana. Firmám zároveň odpadnú náklady a byrokracia spojené s odvádzaním dane. Peniaze investované do potrebného softvéru a administratívy označil za utopené náklady a celú daň za opatrenie, ktoré „sype piesok do motora ekonomiky“.
Veľké zlacňovanie tovarov a služieb však analytik po zrušení dane neočakáva. Podľa jeho odhadu by sa krok mohol prejaviť skôr veľmi miernym spomalením inflácie. Podniky totiž podľa neho čelia vysokému zdaneniu a mnohé môžu ušetrené peniaze využiť na splácanie dlhov alebo na investície, ktoré doteraz odkladali. Výraznejší vplyv na ceny pripustil najmä vo vysoko konkurenčných odvetviach.
Samotné zrušenie dane hospodársky rast neprinesie
Ďurana tlmí aj očakávania, že odstránenie transakčnej dane samo osebe výraznejšie naštartuje slovenskú ekonomiku. Hospodársky rast podľa neho závisí od celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery zdanenia aj predvídateľnosti hospodárskej politiky.
„To, že sa zruší tá transakčná daň, tak na základe toho nebude podnikateľské prostredie na Slovensku lepšie alebo signifikantne, že by sa malo zlepšiť a naďalej bude mať Slovensko medzi investormi takú tú nálepku, že pozor, tu vám môže zo dňa na deň pribudnúť nová daň. Takže od tohto si rozhodne nemôžeme sľubovať zvýšenie hospodárskeho rastu,“ povedal analytik.
Zrušenie dane podľa neho odstráni jednu z bŕzd ekonomiky, no na citeľný výsledok by štát musel zlepšiť svoje hospodárenie a vzťah k podnikateľom. Obnovenie dôvery investorov navyše nie je okamžitý proces. Kým nové dane dokážu ekonomickú aktivitu utlmiť pomerne rýchlo, opätovné získanie dôvery a ochoty investovať môže podľa Ďuranu trvať roky.
Za jeden z krokov na zatraktívnenie Slovenska označil prijatie estónskeho modelu zdaňovania, pri ktorom sa zdaňuje vyplatený zisk firmy, nie zisk reinvestovaný späť do podnikania. Z pohľadu verejných financií však považuje za nevyhnutné najmä výraznejšie škrty vo výdavkoch štátu. Poukázal na plošné a neadresné výdavky či rast zamestnanosti vo verejnej správe.
„Potrebujeme intenzívne škrtanie vo výdavkoch, pretože evidentne vláda nie je schopná zvyšovaním príjmov znižovať adekvátne deficit,“ uviedol Ďurana.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
