Rozhovory 24: Ako dobehnúť do cieľa?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ak zvládneme štart, sme pripravení dobehnúť do cieľa. Tak znie heslo pedagogičky Simony Čalovkovej. Patrí k oceneným učiteľom a učí viaceré predmety na prvom stupni základnej školy vo Vrbnici.

Zo strednej školy na základnú

Od vyučovania na strednej škole sa rozhodla pre radikálnu zmenu. Dnes učí prvákov zo sociálne znevýhodneného prostredia a verí, že práve prvé roky vzdelávania môžu zásadne ovplyvniť budúcnosť dieťaťa. Učiteľka Základnej školy vo Vrbnici a laureátka Ceny Európskej komisie Simona Čalovková hovorí, že najdôležitejší je dobrý štart.

"To je presne kvôli tomu štartu, čo ja stále hovorím. A je to aj také moje heslo, že ten štart musí byť to najlepšie, čo môžete tomu dieťaťu dať,“ vysvetlila dôvod, prečo sa po rokoch práce na strednej škole rozhodla vrátiť k najmladším žiakom.

Hoci vyštudovala angličtinu a nemčinu a pôsobila medzi stredoškolákmi, cítila potrebu začať pracovať s deťmi už od prvých krokov vo vzdelávaní. "Na tej strednej škole je to úplne skvelé, lebo tam už máte pocit, že tí mladí ľudia okolo vás, to sú už takí partneri vaši, či už, čo sa týka komunikácie, názorov, hodnôt, a tam ako keby ja už som stratila to také, že už im viem niečo dať, čiže preto som sa vrátila k týmto prváčikom a na ten štart,“ uviedla.

Najskôr hygiena a základné pravidlá

Dnes vedie triedu prvákov zo sociálne slabších rodín. Začiatky podľa nej neboli jednoduché. "Ten štart bol ťažký aj čo sa týka nastavenia pravidiel,“ priznala.

Najväčšie výzvy sa pritom netýkali učiva. "Bolo to úplne o základných hygienických návykoch, že máme si umývať ruky, alebo celkovo o komunikácii, slovíčka ďakujem, prepáč a prosím, lebo nechcem povedať, že by to v tej rodine bolo zanedbávané, ale jednoducho tam to nie je až taká priorita“ vysvetlila.

Rodičov nechce vychovávať, chce im pomáhať

Čalovková zdôrazňuje, že jej úlohou nie je vychovávať rodičov, ale byť im oporou. "Ja by som ich ani nechcela vychovávať, lebo viem, že robia to najlepšie, čo v danej chvíli môžu, ale ja by som skôr chcela povedať, že chcem tam byť pre tých rodičov a vždy, keď majú taký pocit, že majú nejakú ťažkosť alebo ich niečo ťaží alebo že by bolo niečo, o čom by sa chceli porozprávať alebo sa so mnou poradiť, tak ja som stále tam,“ povedala.

Práve tento prístup jej priniesol aj významné ocenenie. Za svoju prácu získala Cenu Európskej komisie. "Je to pre mňa veľká radosť a zároveň hrdosť, ale aj pocit záväzku, že to, čo mám nastavené, tak aby som to dokázala celú tú svoju učiteľskú cestu napĺňať,“ uviedla.

Pomáha aj ďalším učiteľom

Popri práci v škole založila spolu s kolegyňou podporné skupiny pre pedagógov, ktorí pracujú s deťmi z prostredia generačnej chudoby. "Vzniklo to ako môj pedagogický projekt spolu s mojou kolegyňou Luckou. Podarilo sa nám ho zrealizovať vďaka Komenského inštitútu a programu Cesty k rovnosti. Keby sme v tomto programe neboli, možno by to zostalo len pri úvahách o tom, že niečo veľmi chceme, ale tam sa to naozaj stalo skutočnosťou,“ vysvetlila.

Učitelia generačnej chudoby to majú ešte náročnejšie

Podľa Simony Čalovkovej učiteľské povolanie stále nedosahuje spoločenské uznanie, aké by si zaslúžilo. O to viac to podľa nej platí pre pedagógov, ktorí pracujú v náročných podmienkach. "Myslím si, že učiteľ stále nie je v spoločnosti vnímaný a docenený tak, ako by sme chceli. Ale učitelia z prostredia generačnej chudoby to majú ešte náročnejšie, lebo niekedy som mala pocit, že sa vnímajú ako učitelia druhej kategórie,“ povedala.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.