Rozhovory 24: Tajomstvá starých vianočných zvykov

BRATISLAVA / Máme tu vianočné obdobie a s ním spojené aj tradície. Asi sa zhodneme, že k tomu patrí stromček, veniec na stole, samozrejme darčeky, možno kapor. Lenže Vianoce našich predkov vyzerali úplne inak a ani ten stromček na stojane nebol taký tradičný. O histórii Vianoc sa rozprávali kolegovia v Ranných novinách s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

Od slnovratu k Vianociam

"Vianoce sú kresťanský sviatok, ale ešte pred ním Slovania slávili zimný slnovrat. Bola to úcta k slnku. Chceli, aby sa slnko narodilo ako malé dieťa a aby zima pomaly odchádzala," vysvetľuje Nádaská. Kresťanstvo prinieslo Vianoce a symbol Betlehema. Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, je oveľa mladší.

Prečítajte si tiež

Viete, ako vybrať dokonalý vianočný stromček? Máme tipy, ktoré vám ušetria peniaze i nervy!

Stromčeky spočiatku viseli nad stolom

Tradícia vianočného stromčeka, ktorý pochádza z územia Nemecka, sa na Slovensku udomácnila pomerne neskoro. "Do ľudového prostredia stromček prišiel skutočne až v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia," hovorí etnologička. Zaujímavosťou je, že stromčeky spočiatku viseli nad štedrovečerným stolom. "Naši predkovia už dávno mali také ekologické zmýšľanie, pretože nepotrebovali celý stromček, len ten vrchol," dodáva Nádaská. Vrchol stromčeka sa potom zužitkoval, vyrábali sa z neho rôzne predmety.

Prečítajte si tiež

Oheň po lupou: Ako predísť požiarom a mať Vianoce v bezpečí

Tradícia zdobenia stromčeka

Zdobenie stromčeka bývalo záležitosťou Štedrého dňa dopoludnia. Deti vyrábali ozdoby ručne, zo slamy, papiera, orechov či perníkov. Začiatkom 20. storočia pribudli salónky, pôvodom z územia dnešného Maďarska. "U nás si ľudia robili vlastné salónky. Balený cukor sa lámal na malé kúsky, zabalil sa do pestrofarebného papiera a zavesili na stromček," opisuje Nádaská.

Celý rozhovor s etnologičkou si môžete pozireť vo videu.