Rozhovory 24: Europarlament o ochrane detí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / V Európskom parlamente sa čoraz viac diskutuje o ochrane detí na internete, ale aj o tom, ako riešiť nedostatok zdravotníkov v európskych krajinách. Slovensko zároveň kleslo v indexe právneho štátu a v rámci Únie čelí riziku izolácie. O týchto témach sa rozprávali moderátori Ranných novín s europoslankyňou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou.

Hranice používania sociálnych sietí: Čo navrhuje Európsky parlament?

Podľa návrhu, ktorý spomína aj Veronika Cifrová Ostrihoňová, by deti do 13 rokov nemali mať prístup na sociálne siete. Táto hranica už dnes platí na mnohých platformách, no otázkou zostáva jej reálne dodržiavanie. Medzi 13 a 16 rokom by bol prístup podmienený súhlasom rodiča alebo zákonného zástupcu. Až po dosiahnutí 16 rokov by bol prístup otvorený pre všetkých.

Prečo Európa rieši túto otázku spoločne?

Niektoré krajiny ako Austrália už podobné obmedzenia zaviedli a ďalšie, napríklad Dánsko a Francúzsko, o nich uvažujú. Európska únia však uprednostňuje jednotný prístup.

"Je dobré mať jeden harmonizovaný európsky prístup," vysvetľuje Cifrová Ostrihoňová. "Nebolo by ideálne, keby v jednej krajine platili iné pravidlá ako v druhej. Ľahko by sa to obchádzalo a technologické firmy by sa sústredili do krajín s menej prísnymi pravidlami." Európska komisia reaguje na tento trend vytvorením expertného panelu pod vedením Ursuly von der Leyenovej, ktorý má skúmať optimálnu vekovú hranicu. Hlasovanie v Európskom parlamente bude prvým testom názorov poslancov a poslankýň a ich pozíciou pre ďalšie vyjednávania.

Dodržiavanie pravidiel

Podľa Cifrovej Ostrihoňovej sa každé pravidlo dá obísť. "Možno by som toto obmedzenie prirovnala k obmedzeniu prístupu k alkoholu alebo cigaretám. Pravidlá sa vždy dajú obísť, ale ide o signál, že ide o niečo, čo je nebezpečné." Poukazuje na množstvo štúdií, ktoré dokazujú, že nadmerný pobyt na sociálnych sieťach a algoritmy, ktoré ich riadia, menia mladým ľuďom mozog, ovplyvňujú schopnosť sústredenia, vyvolávajú úzkosti a vyhrotené reakcie.

Sloboda prejavu verzus ochrana mladých

Argument o práve na slobodu prejavu je častý. "Nikto slobodu prejavu neberie," oponuje Cifrová Ostrihoňová. "Mladý človek sa môže prejavovať v škole, medzi kamarátmi, v komunite s rodičmi. Nemusí nutne na sociálnej sieti." Prístup na sociálne siete by mal byť sprevádzaný prípravou a vzdelávaním, čo sa v školách často zanedbáva. Algoritmy sociálnych sietí sú nastavené tak, aby maximalizovali čas strávený online, čo je pre mladých ľudí obzvlášť nebezpečné.

Vzdelávanie ako kľúč k bezpečnému online prostrediu

Samotné obmedzenie prístupu problém nevyrieši. "Je to prístup, ktorý musí ísť ruka v ruke s posilnením vzdelávania," zdôrazňuje Cifrová Ostrihoňová. Európska komisia už poskytuje granty pre vzdelávacie inštitúcie a komunitné centrá. Sociálne siete sú špecifický ekosystém s nástrahami, ktoré vedia človeka vtiahnuť do bublín. Aj dospelí majú problém odpojiť sa, a pre mladých ľudí to môže byť ešte nebezpečnejšie. Hrozí šírenie dezinformácií s fatálnymi následkami. Vzdelávanie je preto nevyhnutné pre bezpečnosť a zdravie mladých ľudí v online svete.