Politický súhrn 24: Ktorým inštitúciám veríme?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ktorým inštitúciám verím najviac a ktorým naopak najmenej? A prečo je to tak? Agentúra AKO pripravila pre spravodajskú televíziu JOJ24 exkluzívny prieskum, v ktorom sme sa pýtali, ktorým inštitúciám veríte a s našimi hosťami sme sa bližšie pozreli na dôvody ich dôvery či nedôvery. A čo tento prieskum hovorí naším politickým elitám? V Politickom súhrne 24 sa moderátor Pavol Michalka rozprával s politologičkou Anetou Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, politológom Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave Jozefom Lenčom a riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom.

Čím ďalej od politiky, tým vyššia dôvera

Podľa politologičky Anety Világi je z výsledkov zrejmý jeden výrazný trend – dôvera rastie s tým, ako je inštitúcia vzdialenejšia od každodenného politického konfliktu. „Čím ďalej tá inštitúcia od politiky, tým tá dôveryhodnosť narastá a naopak,“ uviedla Világi.

Práve preto sa na popredných miestach umiestnili hasiči či Slovenská akadémia vied. Podľa nej ide o inštitúcie, ktoré verejnosť spája najmä s pozitívnymi aktivitami a ktoré sa len zriedka stávajú predmetom politických sporov. „Nemáme voči nim tú negatívnu zúčtovateľnosť. Ľudia nemajú veľa negatívnych skúseností, prečo by im nemali dôverovať,“ vysvetlila politologička.

Politika dôveru skôr oslabuje

Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích upozornil, že Slovensko sa podľa jeho slov dostalo do obdobia, keď je nedôvera voči politike takmer novým štandardom. „Zdá sa, že dôveryhodnosť sa odtláča preč od politického života,“ povedal.

Podľa neho ľudia stále viac dôverujú stabilným inštitúciám s dlhodobou tradíciou, zatiaľ čo orgány priamo vytvárané politikmi zostávajú na opačnom konci rebríčka. „Zdá sa, že ľudia neveria politikom a orgánom, ktoré politici tvoria. Pevnými bodmi zostávajú skôr samotné inštitúcie,“ priblížil Hřích.

Polícia dopláca aj na politické spory

Diskusia sa dotkla aj dôvery v políciu. Politológ Jozef Lenč pripomenul, že jej obraz môže ovplyvňovať nielen každodenná činnosť, ale aj kauzy či spájanie s rezortom vnútra. „Za tým môžu byť aj kauzy, ale aj naviazanie na osobu ministra vnútra. Väčšina ľudí si pri ministerstve vnútra predstaví políciu,“ povedal Lenč.

Világi zároveň upozornila, že pri pohľade na dlhší časový rad dôvera v políciu napriek tomu rastie. V porovnaní s obdobím pandémie či s údajmi spred približne desiatich rokov sú dnešné výsledky podľa nej vyššie. „Vidíme skôr reinkarnáciu dôvery. Oproti veľmi nízkym číslam z rokov pandémie ide o nárast,“ skonštatovala.

Výrazne si polepšili aj samosprávy

Hřích za jedno z najzaujímavejších zistení označil dôveru v samosprávy. Podľa neho ľudia oceňujú najmä to, že práve mestá a obce riešia ich každodenné problémy – od dopravy cez školstvo až po sociálne služby.

„Prevažnú časť našich životných situácií riešime vďaka samosprávam. Oveľa menej riešime niečo, čo prijíma parlament, ako to, čo rieši samospráva,“ zdôraznil. Podľa neho môže byť vyššia dôvera v samosprávy aj prejavom toho, že časť verejnosti hľadá alternatívu k polarizovanému celoštátnemu politickému prostrediu.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.