Prieskum JOJ24 ukázal, akým inštitúciám Slováci najviac veria. Vláda a parlament sa prepadli na úplne dno

BRATISLAVA / Hasiči s obrovským náskokom na čele, za nimi vedci a armáda. Na opačnom konci rebríčka skončili vláda a parlament. Nový reprezentatívny prieskum agentúry AKO ukázal, ktorým inštitúciám Slováci dôverujú a pri ktorých naopak výrazne prevláda nedôvera.

Jednoznačne najvyššiu dôveru verejnosti má Hasičský a záchranný zbor. Dôveruje mu až 96,9 percenta opýtaných, pričom 72,5 percenta uviedlo, že hasičom dôveruje úplne. Nedôveru k nim vyjadrilo iba 1,9 percenta respondentov. S výrazným odstupom nasleduje Slovenská akadémia vied (SAV), ktorej dôveruje 77,8 percenta ľudí. Tretie miesto obsadila armáda so 72 percentami.

Viac ako dve tretiny respondentov dôverujú aj samosprávam – miestnym a mestským úradom, ktoré dosiahli 67,9 percenta. Do prvej päťky sa dostala aj polícia, ktorej dôveruje 64,1 percenta opýtaných. Nasleduje Ústavný súd s 59,9 percenta a odbory s 54,4 percenta. Nad hranicou 50 percent sa udržali aj Európska únia s 53,9 percenta a cirkev s 51,4 percenta. Presne polovica respondentov dôveruje súdom.

Prezidentovi už väčšina respondentov nedôveruje

Zlom v rebríčku nastáva pri prezidentovi SR. Dôveru hlave štátu vyjadrilo 41 percent respondentov, kým nedôveru 54,7 percenta. Z nich 29,9 percenta uviedlo, že prezidentovi vôbec nedôveruje. Ešte nižšie skončili verejnoprávne médiá STVR. Dôveruje im 37,9 percenta opýtaných, zatiaľ čo nedôveru vyjadrilo 55,8 percenta. Úplnú dôveru im deklarovalo iba 6,3 percenta respondentov a úplnú nedôveru 24,1 percenta. Výsledky tak ukazujú, že pri prezidentovi aj STVR už negatívne hodnotenie prevažuje nad pozitívnym.

Vláde nedôverujú tri štvrtiny opýtaných

Ešte výraznejšie čísla zaznamenali dve najdôležitejšie politické inštitúcie. Vláde SR dôveruje iba 22 percent respondentov, zatiaľ čo 74,9 percenta jej nedôveruje. Až 44,1 percenta opýtaných zvolilo najnegatívnejšiu možnosť „vôbec nedôverujem“. Úplnú dôveru vláde vyjadrilo 5,2 percenta ľudí.

Úplne na poslednom mieste skončila Národná rada SR. Parlamentu dôveruje len 19,1 percenta respondentov a nedôveruje mu 76,1 percenta. Úplnú dôveru deklarovalo iba 2,9 percenta ľudí, kým 37,6 percenta parlamentu vôbec nedôveruje.

Autori prieskumu preto upozorňujú, že pri prezidentovi, STVR, vláde a parlamente je celková miera nedôvery vyššia ako miera dôvery.

Prečítajte si tiež

Prieskum JOJ 24: Republika je už tretia, Smer stráca. SNS stále pred bránami parlamentu

​

Hasiči spájajú voličov naprieč politickým spektrom

Zaujímavý obraz ponúkajú výsledky podľa volebných preferencií. Pri niektorých inštitúciách sú medzi podporovateľmi politických strán výrazné rozdiely, pri hasičoch však prakticky miznú. Úplnú dôveru hasičom vyjadruje napríklad 73 percent voličov PS, 79 percent podporovateľov Smeru-SD, 78 percent voličov Republiky, 78 percent voličov Hlasu-SD, 79 percent voličov KDH, 81 percent Demokratov či až 85 percent voličov SNS.

Výraznejšie politické rozdiely vidieť napríklad pri Európskej únii. Úplne jej dôveruje 40 percent voličov PS, ale iba osem percent voličov Smeru-SD a sedem percent podporovateľov Republiky. Medzi voličmi SaS je to 20 percent a Hlasu-SD 22 percent.

Prieskum zároveň upozorňuje na mimoriadne silnú polarizáciu pri vláde. Voliči Smeru-SD sú jedinou voličskou skupinou, pri ktorej dôvera vo vládu prevyšuje nedôveru. Pri parlamente je situácia ešte horšia – viac mu nedôverujú ako dôverujú voliči všetkých sledovaných politických strán.

Hasiči na 97 percentách, parlament pod dvadsiatimi

Výsledky tak ukazujú výrazný kontrast. Kým hasiči, vedecká obec či armáda majú dôveru veľkej väčšiny spoločnosti, pri vrcholných politických inštitúciách je situácia obrátená. Parlamentu nedôverujú približne štyria z piatich respondentov a vláde približne traja zo štyroch.

Ako prieskum vznikol

Prieskum agentúry AKO sa uskutočnil od 8. do 14. júla 2026 na vzorke 1 000 respondentov. Dáta boli zbierané telefonicky metódou CATI. Vzorka bola reprezentatívna voči dospelej populácii Slovenska podľa veku, pohlavia, vzdelania, kraja a národnosti. Respondenti pritom nevedeli, kto je zadávateľom prieskumu.

Pri jednotlivých inštitúciách si respondenti vyberali z možností „úplne dôverujem“, „skôr dôverujem“, „skôr nedôverujem“, „vôbec nedôverujem“, „neviem“ a „nechcem odpovedať“. Každú inštitúciu hodnotili samostatne.

Agentúra uvádza, že výskumná vzorka bola reprezentatívna voči dospelej populácii SR, takže výsledky možno zovšeobecniť na dospelú populáciu Slovenska. Pri druhostupňových triedeniach – napríklad podľa veku, kraja či politických preferencií – boli výsledky zaokrúhľované na celé čísla, preto sa ich súčet môže mierne odlišovať od 100 percent.

Pozrite si, nakoľko ľudia veria jednotlivých inštitúciám: 

Slovenská akadémia vied - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Slovenská akadémia vied - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Armáda - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Armáda - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Samosprávy - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Samosprávy - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Polícia - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Polícia - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Ústavný súd - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Ústavný súd - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Európska únia - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Európska únia - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Prezident SR - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Prezident SR - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Vláda SR - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Vláda SR - podľa voličov jednotlivých politických strán: 

Národná rada SR - podľa pohlavia, veku a vzdelania:

Národná rada SR - podľa voličov jednotlivých politických strán: