Európa od A po Z: Bývanie si nemôžu dovoliť ani priemerne zarábajúci. Ako im pomôže EÚ?

Dostupné bývanie sa stáva jedným z najväčších problémov európskych domácností. Rast cien nehnuteľností, nájmov aj energií spôsobuje, že vlastné bývanie je čoraz vzdialenejšie nielen nízkopríjmovým skupinám, ale aj ľuďom s priemernými príjmami. O možnostiach riešenia diskutovali v relácii Európa od A po Z europoslanci Judita Laššáková (Smer-SD), Branislav Ondruš (Hlas-SD), Miriam Lexmann (KDH) a Ľubica Karvašová (Progresívne Slovensko).

Zhodli sa, že problém je vážny. Rozdielne názory však mali na to, kto má výstavbu financovať, akú úlohu majú zohrávať súkromní developeri a či je správne pomáhať mladým ľuďom pri získavaní hypoték.

Prečítajte si tiež

Rozhovory 24: Nové pravidlá pre hypotéky sú krok správnym smerom, hovorí expert

​

Tretina Slovákov žije v preplnených domácnostiach, upozornila Lexmann

Europoslankyňa Miriam Lexmann zdôraznila, že Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých je problém bývania mimoriadne výrazný. „Na Slovensku až jedna tretina ľudí žije v preplnených domácnostiach,“ uviedla s odvolaním sa na európske štatistiky. Podľa nej mnohé mladé rodiny nemajú inú možnosť, ako zostať bývať u rodičov. To komplikuje ich osamostatnenie aj plánovanie vlastnej budúcnosti.

Upozornila tiež, že slovenské domácnosti vynakladajú značnú časť svojich príjmov na potraviny a ďalšie základné potreby. „Žiaľ, toto je výčitka aj vláde, že hovoríme o tom, iba keď sa hovorí na európskej úrovni,“ povedala Lexmann.

Slovensku podľa nej chýba dlhodobá stratégia výstavby dostupných nájomných bytov. Za problém označila aj byrokratické prekážky, s ktorými sa stretávajú starostovia a primátori pri príprave projektov.

Ondruš chce eurofondy pre obce a družstvá

Branislav Ondruš upozornil, že bytová politika patrí predovšetkým do právomocí členských štátov. Európska únia však podľa neho môže pomôcť financovaním. Navrhol, aby sa časť eurofondov presmerovala na výstavbu neziskového nájomného bývania. „Som za to, aby sme aj európske fondy použili na rozšírenie nájomných bytových domov, ale výlučne takých, ktoré budú vlastniť a prevádzkovať samosprávy alebo bytové družstvá, alebo sociálne podniky bývania,“ vysvetlil.

Podporu súkromných developerov z európskych peňazí odmieta. „Rozhodne nechcem dať súkromným firmám ani cent zo zdrojov Európskej únie,“ vyhlásil Ondruš. Za inšpiráciu označil rakúsky systém bytových družstiev. Podľa neho by Slovensko malo podporovať vznik družstiev, ktoré by si ľudia sami zakladali a spravovali.

Ondruš zároveň navrhol, aby samosprávy získali silnejšie právomoci voči investorom. Tí by podľa jeho predstáv mohli mať povinnosť vyčleniť časť novopostavených bytov na dostupné nájomné bývanie.

Prečítajte si tiež

Štát našiel ďalšieho investora: V najbližších rokoch má pribudnúť 3-tisíc nájomných bytov

​

Karvašová: Slovensko potrebuje 30-tisíc nových bytov ročne

Ľubica Karvašová zo strany Progresívne Slovensko kritizovala, že Slovensku podľa nej chýba fungujúci trh s nájomným bývaním. „Na Slovensku je bytová núdza,“ vyhlásila. Za problém považuje aj nedostatočné financovanie miest a obcí, ktoré by mali výstavbu zabezpečovať. Podľa Karvašovej sa eurofondy môžu využívať nielen na nové bytové domy, ale aj na rekonštrukciu existujúcich nehnuteľností vo vlastníctve samospráv.

Predstavila tiež návrh Progresívneho Slovenska, ktorý počíta s výstavbou 30-tisíc nových bytov ročne. „Áno, dá sa to a je to realistické,“ povedala. Súčasťou návrhov majú byť jednoduchšie podmienky výstavby v oblastiach s bytovou núdzou, podpora nájomného bývania aj opatrenia pre mladé rodiny. Karvašová presadzuje tiež možnosť stopercentných hypoték pre vybrané skupiny mladých ľudí a príspevky na bývanie.

Spor o hypotéky: Pomoc mladým alebo dlhová pasca?

Práve podpora hypoték vyvolala medzi europoslancami ostrú výmenu názorov. Ondruš varoval, že ďalšie zadlžovanie mladých ľudí nie je dlhodobým riešením. „Nepodporujte úpadok mladých ľudí alebo mladých ľudí do dlhovej pasce,“ odkázal Karvašovej. Podľa neho by štát nemal podporovať banky tým, že bude z verejných zdrojov prispievať na úroky z hypoték. Uprednostňuje dostupné nájomné byty, v ktorých by mladé rodiny mohli bývať dovtedy, kým si vytvoria dostatočné finančné zázemie na kúpu vlastnej nehnuteľnosti.

Karvašová namietala, že mladí ľudia majú rozdielne potreby. Niektorí potrebujú nájomné bývanie, iní už majú stabilný príjem a chcú si kúpiť vlastný byt. „Hypotéky nie sú ani diabol, ani čert. Je to evidentná a realistická pomoc pre mladých ľudí a mladé rodiny,“ uviedla.

Ondruš zároveň pripomenul niekdajší systém mladomanželských pôžičiek, ku ktorému by sa podľa neho Slovensko mohlo v určitej podobe vrátiť.

Prečítajte si tiež

Hypotéka na 90 % bytu? Mladí zvažujú, či si nehnuteľnosť kúpia alebo počkajú

​

Laššáková: Brusel byty nepostaví, rozhodujú mestá a obce

Judita Laššáková zo Smeru-SD odmietla predstavu, že Európsky parlament dokáže priamo zabezpečiť výstavbu nových bytov na Slovensku. Na otázku, ako to môže urobiť, odpovedala stručne: „Nijak.“ Podľa nej rozhodujúcu úlohu zohrávajú mestá a obce, ktoré určujú využitie územia a pripravujú podmienky na výstavbu.

Pripomenula, že Európsky parlament vytvoril osobitný výbor pre riešenie bytovej krízy, ktorý sa zaoberá skúsenosťami jednotlivých členských krajín. Ako príklady uviedla systémy nájomného bývania v Dánsku, Nemecku či Fínsku. Zdôraznila však, že riešenia fungujúce v jednej krajine nemusia automaticky fungovať na Slovensku. „To, čo zafungovalo a funguje dlhodobo v Dánsku, nebude fungovať na Slovensku,“ povedala.

Majú developeri povinne odovzdávať časť bytov mestám?

Jedným z diskutovaných návrhov bolo, aby súkromný developer musel časť novopostavených bytov vyčleniť pre samosprávu na nájomné bývanie. Ako príklad zaznel model, pri ktorom by mesto získalo desať percent bytov z nového projektu. Ondruš takýto princíp podporuje a presadzuje výraznejšiu reguláciu trhu s bývaním. Miriam Lexmann však upozornila, že povinné kvóty nemusia vyriešiť problém dostupnosti. „Neviem, či môže fungovať, pretože to záleží od toho, kde si ten developer postaví byty,“ reagovala.

Podľa nej je dôležitejšie, aby štát pomohol regiónom vytvoriť pracovné miesta, prilákať investície a zabezpečiť financovanie výstavby tam, kde je bývanie skutočne potrebné. Karvašová považuje spoluprácu s developermi za jednu z možností, no zdôraznila, že o konkrétnych potrebách by mali rozhodovať samosprávy.

Airbnb a krátkodobé prenájmy: Majú mestá dostať väčšie právomoci?

Diskusia sa dotkla aj krátkodobých prenájmov bytov prostredníctvom platforiem, ako je Airbnb. Vo viacerých turisticky vyťažených európskych mestách sa časť bytového fondu využíva na ubytovanie návštevníkov namiesto dlhodobého bývania miestnych obyvateľov. Ondruš podporuje silnejšie právomoci samospráv pri obmedzovaní krátkodobých prenájmov.

Laššáková upozornila aj na problém skupovania nehnuteľností veľkými investormi a následného rastu nájomného, ktorý môže vytláčať pôvodných obyvateľov. Podľa nej by pomohla väčšia transparentnosť vlastníctva bytov a lepšie informácie o tom, ktoré spoločnosti skupujú nehnuteľnosti vo veľkom.

Karvašová však upozornila, že krátkodobé prenájmy nie sú na Slovensku takou naliehavou témou ako v turisticky najvyťaženejších európskych mestách. Za dôležitejšie považuje, aby sa podpora dostupného bývania nevzťahovala iba na sociálne vylúčených ľudí, ale aj na mladé rodiny, učiteľov, zdravotníkov či domácnosti s dočasným výpadkom príjmov.

Prečítajte si tiež

Airbnb dostalo obrovskú pokutu od španielskej vlády. Dôvod? Nelegálne prenájmy

​

Kde má pomôcť Európska únia?

Hoci sa europoslanci nezhodli na konkrétnych opatreniach, v jednej oblasti našli spoločnú reč: európske peniaze môžu pomôcť rozšíriť dostupné nájomné bývanie. Rozhodujúce však podľa nich bude, ako Slovensko nastaví podmienky ich využívania.

Ondruš chce financovanie smerovať predovšetkým samosprávam a neziskovým subjektom. Karvašová žiada jednoduchšie pravidlá, podporu rekonštrukcií a širšie možnosti pre mladé rodiny. Lexmann zdôrazňuje potrebu stratégie, odstránenia byrokracie a posilnenia regiónov. Laššáková upozorňuje na právomoci samospráv a potrebu zohľadňovať rozdielne modely bývania v jednotlivých krajinách.

Otázkou tak zostáva, či sa podarí európske financovanie a slovenskú bytovú politiku prepojiť tak, aby z nich vznikli skutočne dostupné byty. Pre mladých ľudí, ktorí si dnes nemôžu dovoliť odísť od rodičov, je totiž rozhodujúce nie to, kto riešenie navrhne, ale či sa k bývaniu reálne dostanú.