Európa od A po Z: „Nikoho už nezaujíma, čo si myslí Európska únia,“ tvrdí Ondruš

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ŠTRASBURG / Situácia v Iráne, útoky Izraela a Spojených štátov a úloha Európskej únie. Aj o tom diskutovali europoslanci v relácii Európa od A po Z, ktorú zo Štrasburgu moderoval Adam Zavřel. Pozvanie prijali Judita Laššáková (Smer-SD), Branislav Ondruš (Hlas-SD), Miriam Lexmann (KDH) a Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). Diskusia ukázala výrazné rozdiely v pohľade slovenských politických strán na konflikt aj na úlohu Európskej únie vo svete.

Rozdelené názory na útok proti Iránu

Jednou z hlavných otázok bolo, či vojenské kroky proti Iránu možno považovať za porušenie medzinárodného práva. Podľa Judity Laššákovej Európska únia zlyhala v úlohe sprostredkovateľa mieru a reaguje selektívne na konflikty vo svete. „My sme prepásli rolu mierotvorcu. Prepásli sme ju pri Grónsku, pri Venezuele a teraz aj pri Iráne. Takto sa na medzinárodnej úrovni spory neriešia,“ uviedla.

Laššáková zároveň kritizovala spôsob, akým sa konflikt označuje v politickej komunikácii. „Kým pri Rusku hovoríme o vojne, pri Spojených štátoch a Izraeli sa používa výraz špeciálna operácia.“

Irán ako bezpečnostná hrozba

Miriam Lexmann z KDH upozornila, že Irán predstavuje bezpečnostné riziko pre Európu aj svet. Podľa nej je potrebné vnímať kontext podpory teroristických skupín či jadrového programu. „Irán dlhodobo podporuje terorizmus vo svete a je jedným z najdôležitejších spojencov ruskej agresie proti Ukrajine,“ povedala. Zdôraznila tiež, že cieľom medzinárodného práva je ochrana ľudí a bezpečnosti. „Má medzinárodné právo fungovať v prospech teroristického režimu? To je otázka, ktorú si musíme položiť.“

Kritika Spojených štátov aj Európskej únie

Branislav Ondruš z Hlasu-SD tvrdí, že útok proti Iránu nemal oporu v medzinárodnom práve. „Neexistuje žiadny dôkaz, že Irán predstavoval bezprostrednú hrozbu, ktorá by oprávňovala preventívny útok,“ uviedol. Podľa neho konflikt zároveň ukazuje slabnúci vplyv Európskej únie. „Nikoho už nezaujíma, čo si myslí Európsky parlament alebo Európska komisia. Európska únia stratila vplyv,“ dodal.

Ondruš tiež pripomenul, že jadrovú dohodu s Iránom podľa neho rozbil až krok administratívy Donalda Trumpa, ktorá od nej jednostranne odstúpila.

Hojsík: Bombardovanie demokraciu neprinesie

Podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík pripomenul represívny charakter iránskeho režimu, no zároveň varoval pred vojenským riešením. „Iránsky teokratický režim vraždí vlastných ľudí a potláča základné slobody. To však neznamená, že bomby prinesú demokraciu,“ povedal. Podľa Hojsíka by mala Európa presadzovať najmä právo Iráncov rozhodovať o vlastnej budúcnosti. „Ľudia v Iráne majú právo slobodne rozhodovať o svojej krajine. Demokracia sa nedá nadiktovať zvonka.“

Spor aj o jednotu Európskej únie

Diskusia sa postupne presunula aj k tomu, či Slovensko prispieva k jednote Európskej únie. Lexmann tvrdí, že práve rozdelené postoje členských štátov oslabujú schopnosť EÚ reagovať na krízy. Ondruš to odmietol a kritiku označil za pokus umlčať odlišné názory. „Ak kritické názory označujete za rozbíjanie jednoty, je to nebezpečná rétorika,“ reagoval.

Európa hľadá svoju rolu

Na konci diskusie sa hostia zhodli aspoň v jednom bode – Európska únia by mala byť vo svetovej politike silnejším aktérom. Rozdiel však zostáva v tom, ako túto úlohu dosiahnuť – či väčšou jednotou členských štátov, alebo kritickejším postojom voči globálnym mocnostiam. Sledujte celú reláciu Európa od A po Z vo videu.