Európa od A po Z: Azylová politika sa mení. EÚ chce rýchlejšie deportácie, ekonomiky ale potrebujú pracovníkov

Zmena azylovej politiky, ktorú schválil Európsky parlament, prináša nové pravidlá pre návraty migrantov bez nároku na azyl aj možnosť spracovávania žiadostí mimo územia Európskej únie. V diskusii relácie Európa od A po Z sa europoslanci venovali tomu, čo konkrétne sa má zmeniť a ako sa bude pristupovať k rôznym typom migrácie.

Prísnejšie pravidlá pre návraty migrantov

Ľuboš Blaha (Smer-SD) hovoril o tom, že ide o opatrenia, ktoré Slovensko presadzovalo už od migračnej krízy v rokoch 2014 až 2015. „Hlasovali sme myslím, že všetci, čo sme tu za to, že sa zmenila teraz tá azylová politika, po čom Slovensko na čele s Robertom Ficom volá prakticky od začiatku tej migračnej krízy v roku 2014/15. Chceli sme naozaj, aby sa tu zefektívnili deportácie týchto azylantov a teraz tým, že sme vytvorili vlastne systém tých krajín, ktoré považujeme za bezpečné, vrátane Bangladéša, vrátane Egyptu, vrátane krajín, odkiaľ naozaj častokrát chodili tí azylanti alebo títo prisťahovalci,“ uviedol.

Podľa neho medzi kľúčové zmeny patrí aj možnosť spracovávať azylové konania mimo územia únie. „Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá, že sa umožňuje aj ten model, že tie azylové procedúry sa budú robiť na inom územi, ako je európske,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Kolář: Malé krajiny sa v EÚ nemôžu tváriť, že nič nezmôžu. Krik "o zlej EÚ" nie je sebavedomie

​

Rozdiel medzi neriadenou a ekonomickou migráciou

Ondřej Kolář (TOP 09) upozornil, že pri migrácii je potrebné rozlišovať medzi jednotlivými typmi príchodov do Európy. „Migrácia je problém, je ale potrebné zase si uvedomiť, že nie je len jeden typ migrácie,“ povedal. Zároveň poukázal na rozdiel medzi neriadenou a ekonomickou migráciou. „Taká tá neriadená nekontrolovaná migrácia v štýle Angely Merkel, fungovať nemohla. Otvoriť brány a poďte sem každý, kto chce, bez ohľadu na to, či tá krajina odkiaľ prichádzate, má problémy alebo je bezpečná,“ uviedol.

Dodal však, že existuje aj migrácia, ktorú európske ekonomiky potrebujú. „Je tu ale aj ekonomická migrácia alebo taká migrácia, ktorú všetci potrebujeme. Sú u nás fabriky, sú u nás profesie, ktoré by naši občania už toľko nechceli vykonávať a je potrebné, aby tú prácu niekto robil,“ povedal.

Dopady pracovnej migrácie na trh práce

Branislav Ondruš (Hlas SD) poukázal na to, že pracovná migrácia by mala byť riadená aj z hľadiska dopadov na pracovný trh. „A potom tu máme tú druhú. A ja musím ale v tomto aj pri tej druhej povedať, že by mala byť nielen riadená, ale aj premyslená z hľadiska dopadov na pracovný trh u nás,“ uviedol. Zároveň upozornil na štruktúru pracovnej sily prichádzajúcej do Európy. „Keď sa pozriete na to, do akej reality sa pretavuje to hysterické kričanie veľkých korporátov, že oni nemajú kvalifikovanú pracovnú silu, tak zistíte, že veľká časť tých ľudí, ktorí prichádzajú z mimoeurópskych krajín na pracovný trh, vôbec nie sú žiadni vysokokvalifikovaní odborníci, ale prichádzajú na robotnícke pracovné miesta,“ dodal.

Prečítajte si tiež

„Naozaj si vyberte s kým chce KDH spolupracovať,” reagovala Yar na eurposlankyňu Lexmann

​

Integrácia a prínos utečencov

Miriam Lexmann (KDH) poukázala na skúsenosti s integráciou utečencov z Ukrajiny na Slovensku. „Chcem sa vyjadriť aj k tomu, že aj u nás Ukrajinci, ktoré sú zamestnaní na Slovensku, do rozpočtu prispievajú oveľa viac ako im Slovensko dáva,“ uviedla. Podľa nej je zároveň dôležité venovať pozornosť aj kvalifikácii pracovnej sily. „Ale tam treba samozrejme urobiť to, aby sme tých ľudí vzdelávali, aby boli kvalifikovaní,“ dodala.