Ekonomika 24: Ako nebyť chudobný na dôchodku
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Dôchodok je možno pre mnohých ďaleko, no rozhodnutia, ktoré o ňom urobia dnes, môžu zásadne ovplyvniť ich budúcnosť. Slovensko starne, detí sa rodí čoraz menej a otázka znie: budeme sa mať na dôchodku z čoho uživiť? Koľko by sme si mali odkladať, ako investovať a akých chýb sa vyvarovať? Rady ako na to, nám prezradil Peter Socha predseda predstavenstva dôchodkových spoločností UNIQA.
Slovensko starne, dôchodkový systém čakajú problémy
Slovensko čelí starnutiu populácie a dlhodobému poklesu pôrodnosti. V minulom roku sa podľa moderátora Richarda Juriša narodilo približne 42-tisíc detí. Ako v relácii Ekonomika 24 upozornil Peter Socha, predseda predstavenstva UNIQA DSS a DDS, tento vývoj môže výrazne ovplyvniť budúcnosť dôchodkového systému.
Problémom je podľa neho nielen nižší počet narodených detí, ale aj predlžovanie života. Kým počet ľudí, ktorí poberajú dôchodok, bude rásť, pracujúcich prispievajúcich do systému bude postupne ubúdať. Ani prípadné zvýšenie pôrodnosti by pritom situáciu nevyriešilo okamžite. Jeho pozitívny vplyv by sa prejavil až približne o dve desaťročia, keď by nová generácia vstúpila na pracovný trh. Socha preto upozornil, že spoliehať sa výlučne na štátny dôchodok nemusí byť do budúcnosti postačujúce. Ľudia by podľa neho mali využívať aj ďalšie možnosti zabezpečenia na starobu vrátane druhého a tretieho dôchodkového piliera či vlastného investovania.
Na dôchodok sa oplatí odkladať aj malé sumy
Jednou z hlavných tém diskusie bolo, kedy a s akou sumou začať sporiť. Podľa Sochu je najväčšou výhodou mladých ľudí čas, ktorý umožňuje zhodnocovať úspory počas niekoľkých desaťročí. Odkladanie rozhodnutia o sporení preto považuje za jednu z najväčších chýb. „Treba si čo najskôr, pokiaľ to budú nejaké menšie sumy, nevadí,“ zdôraznil Socha.
V relácii uviedol modelový príklad človeka, ktorý si odkladá 100 eur mesačne. Pri dvadsaťročnom sporení by vložil celkovo 24-tisíc eur, pričom podľa prezentovanej projekcie by sa jeho úspory mohli zhodnotiť približne na 48-tisíc eur. Pri štyridsaťročnom horizonte by výsledná suma mohla byť výrazne vyššia. Ide však o ilustračné výpočty, nie o garantované výnosy.
Pravidelné sporenie má zmysel aj pri menších sumách. Podľa Sochu sa oplatí odkladať si hoci len 30 či 50 eur mesačne a s postupným rastom príjmu si túto sumu zvyšovať. „Samozrejme, čím väčšia suma sa vkladá, tým väčšia je na konci. To je úplne logické, ale samozrejme 30, 50 je lepšie ako nula,“ povedal Upozornil tiež, že slovenské domácnosti stále držia značnú časť svojich rezerv na bankových účtoch. Podľa prieskumu, ktorý spomenul, majú domácnosti vytvárajúce si rezervy viac ako 40 percent týchto peňazí uložených v bankách.
Rozlišovať však treba medzi krátkodobou finančnou rezervou a peniazmi určenými na dôchodok. Úspory na nečakané výdavky by mali zostať ľahko dostupné. Peniaze, ktoré človek nebude potrebovať celé desaťročia, by podľa odborníka mali mať priestor na dlhodobé zhodnocovanie.
Druhý a tretí pilier: Dôležitý je čas aj správny výber fondu
Diskusia sa venovala aj fungovaniu druhého dôchodkového piliera. Socha upozornil, že pri dlhodobom sporení zohráva významnú úlohu výber investičnej stratégie. Mladí sporitelia, ktorí majú do dôchodku ešte niekoľko desaťročí, môžu podľa neho využívať rastový potenciál indexových fondov. Tie síce podliehajú výraznejším výkyvom na finančných trhoch, no pri dlhom investičnom horizonte majú podľa Sochu vyšší výnosový potenciál než konzervatívne fondy. Pripomenul pritom hospodárske krízy, pandémiu aj ďalšie udalosti, ktoré v minulosti spôsobili poklesy na trhoch.
„Pokiaľ mám dosť času, tak si treba naozaj zachovať chladnú hlavu,“ uviedol. Zároveň odporučil, aby sporitelia nesledovali hodnotu svojich dôchodkových úspor každý deň a nepodliehali panike pri krátkodobých poklesoch. S približujúcim sa dôchodkom sa však situácia mení. Človek má čoraz menej času na zotavenie investícií po prípadnej kríze, preto by sa podľa Sochu mala jeho stratégia postupne presúvať ku konzervatívnejším fondom. Práve s tým počíta aj predvolená investičná stratégia v druhom pilieri.
Pri treťom pilieri vyzdvihol najmä príspevky zamestnávateľov. Tie predstavujú podľa neho významný benefit, ktorý by zamestnanci mali využiť. Na rozdiel od druhého piliera si navyše môžu sami určovať výšku svojich príspevkov. „Veľká výhoda tretieho piliera je, že väčšinou vo veľkej väčšine tam býva príspevok zamestnávateľa, čo je naozaj taký benefit, ktorý by bola veľká škoda nedostať,“ vysvetlil.
Napriek tlaku na firemné náklady zatiaľ podľa Sochu nevidno výraznejší trend, že by zamestnávatelia od príspevkov do tretieho piliera ustupovali. Pripustil však, že v budúcnosti sa situácia môže zmeniť. Na záver diskusie zopakoval, že najdôležitejšie je so zabezpečením na dôchodok neotáľať. Mladí ľudia majú podľa neho dnes viac možností ako predchádzajúce generácie a mali by ich začať využívať čo najskôr. „Naozaj nečakajte na nič. Začnite aj keď s veľmi malou sumou, ale začnite, pretože za prvé budete mať ten návyk. Za druhé, budete mať ten čas, ktorý si už neskôr nekúpite,“ uzavrel Socha.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.