Infláciu máme najvyššiu v eurozóne. Môžu za to najmä domáce opatrenia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovensko sa opäť ocitlo na čele rebríčka inflácie v eurozóne. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je za tým kombinácia viacerých domácich opatrení, najmä konsolidácia verejných financií a regulácia cien energií. Na problematiku sa ho v relácii Ekonomika 24 opýtal moderátor Richard Juriš.

Slovensko na čele rebríčka inflácie

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla inflácia na Slovensku vo februári približne štyri percentá. Slovensko sa tak druhý mesiac po sebe zaradilo medzi krajiny s najvyšším rastom cien v eurozóne.

„Za Slovenskom bolo Chorvátsko s 3,9 percenta a Estónsko s 3,2 percenta,“ uviedol analytik. Priemer eurozóny je pritom približne na úrovni dvoch percent, čo je cieľ Európskej centrálnej banky.

Dôležitú úlohu zohrávajú domáce opatrenia

Podľa Horňáka nie je vysoká inflácia na Slovensku spôsobená len globálnymi faktormi. Významnú úlohu zohrávajú aj rozhodnutia na domácej úrovni. „Veľkú časť inflácie tvoria lokálne faktory, najmä konsolidácia verejných financií,“ vysvetlil analytik.

Zvýšenie daní či ďalšie opatrenia, ktoré majú stabilizovať verejné financie, totiž zvyšujú náklady podnikateľov. Tie sa následne premietajú do cien pre spotrebiteľov. „Je to prirodzené, firmy tieto náklady jednoducho premietnu do cien,“ dodal Horňák.

Vplyv majú aj regulované ceny energií

Ďalším dôležitým faktorom sú podľa analytika ceny energií. Tie síce štát reguluje, no ich úpravy sa postupne premietajú do výdavkov domácností. Elektrina bola medziročne drahšia približne o päť percent, plyn o sedem percent a ceny tepla vzrástli až o 27 percent.

Vyššie ceny energií sa pritom nepriamo prejavujú aj v ďalších oblastiach ekonomiky – napríklad v službách alebo potravinách.

Infláciu ťahajú aj služby a potraviny

Výrazný rast cien zaznamenali aj potraviny a služby. „Pri potravinách bol medziročný rast cien okolo štyroch percent a pri nealkoholických nápojoch dokonca až 14 percent,“ priblížil analytik.

Služby zdraželi približne o šesť percent. Najviac sa to podľa Horňáka prejavilo pri rekreačných službách, ubytovaní či v reštauráciách. Okrem vysokej inflácie čelí Slovensko aj pomalšiemu hospodárskemu rastu.

Podľa analytika by slovenská ekonomika mohla tento rok rásť približne o 1,3 percenta, čo je menej než priemer eurozóny. „My síce rastieme, ale rastieme pomalšie ako ostatní,“ upozornil Horňák. Kombinácia vysokej inflácie, konsolidácie verejných financií a pomalšieho rastu tak podľa neho vytvára náročné prostredie pre domácnosti aj firmy.

Záznam celej relácie Ekonomika 24 si môžete pozrieť vo videu.