Slovenskí zamestnanci dostanú zo superhrubej mzdy 51,5 percenta, najmenej v regióne V4

BRATISLAVA / Čisté mzdy slovenských zamestnancov rastú najpomalšie spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Dôvodom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a pomalý rast nezdaniteľnej časti základu dane, ktoré znižujú reálne príjmy zamestnancov.

Vyplýva to z najnovšieho vydania ekonomického prehľadu Kompas500, v ktorom združenie Klub500 analyzoval tri kľúčové témy, v rámci ktorých analyzoval aj rast čistých miezd v regióne V4 a upozornil aj na zhoršujúcu sa daňovú konkurencieschopnosť Slovenska.

Slovensko zaostáva v raste čistých miezd

„V posledných desiatich rokoch sa krajiny Vyšehradskej štvorky vydali na cestu rýchleho rastu čistých miezd, no Slovensko po nej kráča pomalším tempom,“ hodnotí Klub500. Od roku 2016-2025 pritom podľa údajov globálnej poradenskej spoločnosti Forvis rástli čisté mzdy v súkromnom sektore v Česku, Maďarsku a Poľsku takmer dvojnásobne. Na Slovensku sa pritom zvýšili len o niečo viac ako o polovicu.

„Kým v Česku sa čistá mzda zvýšila o 77 %, v Maďarsku o 112 % a v Poľsku o 108 %, slovenskí zamestnanci si polepšili len o 54 %. Ešte v roku 2016 mali pritom Slováci druhé najvyššie čisté mzdy v regióne, dnes však uzatvárajú rebríček,“ hodnotia analytici.

Tento trend však podľa nich nemožno pripísať neochote zamestnávateľov zvyšovať mzdy, ale skôr vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, ktoré na Slovensku patrí k najvyšším v regióne. Firmy síce platy zvyšujú, no rast hrubej mzdy sa len obmedzene premieta do čistej mzdy, keďže podstatnú časť z nej pohlcujú dane a odvody.

„Kým v iných krajinách regiónu boli prijaté reformy, ktoré zefektívňovali daňovo-odvodový systém alebo zvyšovali nezdaniteľnú časť základu dane, Slovensko si udržuje systém, ktorý z každého eura vynaloženého na mzdy odčerpáva výrazne viac,“ uviedol Kompas500. Výsledkom tak je, že napriek porovnateľnej produktivite práce zostáva čistý príjem slovenských zamestnancov najnižší v regióne.

Prečítajte si tiež

ANALÝZA: Luxusné mzdy politikov. V rámci EÚ sa Ficovi a Orbánovi darí najlepšie

Zo superhrubej mzdy má pracovník na Slovensku 51,5 %

V Maďarsku je to napríklad 58,9% v Poľsku 57,2 %, a v Česku dostanú zamestnanci v 54,9 % zo superhrubej mzdy. Tento rozdiel podľa Klubu 500 neodráža len výkonnosť ekonomiky, ale predovšetkým nevýhodné nastavenie daňovo-odvodového systému, ktorý zvyšuje náklady na prácu a zároveň znižuje čistý príjem zamestnancov.

Podnikatelia upozorňujú aj na problém nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). Kým v minulosti sa jej výška približovala úrovni minimálnej mzdy, v posledných rokoch rastie podstatne pomalšie. V dôsledku toho dnes aj nízkopríjmoví zamestnanci platia daň z príjmu, čo brzdí rast ich čistých miezd a znižuje efekt zvyšovania hrubej mzdy.

„Ak chce štát, aby mali ľudia vyššie čisté mzdy, nemôže donekonečna zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie práce. Slovensko dnes čelí štrukturálnej výzve, ktorá si vyžaduje zásadnú reformu systému daní a odvodov,“ uviedol Klub500.

Podľa neho sa problém dá vyriešiť len zásadnou reformou systému daní a odvodov. Zníženie odvodov a úprava daňových parametrov sú pritom kľúčové preto, aby sa rast produktivity a snaha zamestnávateľov lepšie odmeňovať pracovníkov prejavili aj v čistých príjmoch. Ak má slovenská ekonomika získať nový rastový impulz, zmena musí prísť v oblasti zdaňovania práce, nie v ochote firiem zvyšovať mzdy.

Prečítajte si tiež

Ekonóm SAV k rozpočtu: Vlaňajšia konsolidácia nedopadla dobre. Vláda si to nepriznáva

Slovensko brzdí daňová záťaž

Podľa Klubu 500 najnovšie dáta ukazujú, že daňové prostredie na Slovensku je pre firmy čoraz menej priaznivé, hoci štát dlhodobo deklaruje snahu o reformy. Organizácia upozorňuje na výsledky Indexu medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti 2025, ktorý každoročne zostavuje Tax Foundation. Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na 14. mieste spomedzi 38 krajín OECD, čo znamená pokles o štyri priečky oproti minulému roku.

Tento vývoj podľa Klubu 500 naznačuje, že slovenské daňové prostredie sa zhoršuje a postupne stráca atraktivitu pre podnikateľov aj zahraničných investorov. V rámci OECD sú pritom krajiny Európskej únie výrazne rozdelené – severské štáty ako Estónsko, Lotyšsko, Litva či Švédsko patria k lídrom v efektívnom zdaňovaní, zatiaľ čo južná Európa (napríklad Taliansko, Španielsko či Portugalsko) zaostáva pre vysoké sadzby a zložitú legislatívu.