Analytik: Pri plate 1500 eur v hrubom dostanete v roku 2026 o 11 eur menej ako vlani

BRATISLAVA – Slovensko patrí v inflácii medzi najhoršie krajiny eurozóny a zdražovanie spolu s konsolidačnými opatreniami zasahuje aj čisté mzdy. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že niektorým zamestnancom môže výplata dokonca klesnúť, aj keď sa ich hrubá mzda nezmenila. O situácii rozprával odborník v relácii Ekonomika 24 s moderátorom Richardom Jurišom.

„Ak človek zarába 1 500 eur v hrubom, v roku 2025 dostal v čistom približne 1 143 eur a v roku 2026 dostane 1 134 eur, teda o 11 eur menej,“ uviedol Horňák. Podľa neho ide aj o dôsledok vyšších zdravotných odvodov.

Slovensko má najvyššiu infláciu v eurozóne

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla inflácia na Slovensku vo februári približne štyri percentá. Slovensko sa tak druhý mesiac po sebe ocitlo na čele rebríčka eurozóny.

„Za Slovenskom bolo Chorvátsko s 3,9 percenta a Estónsko s 3,2 percenta,“ vysvetlil analytik. Priemer eurozóny je pritom približne na úrovni dvoch percent, čo je zároveň cieľ Európskej centrálnej banky.

​Podľa Horňáka je problém najmä v tom, že mnohé faktory, ktoré infláciu tlačia nahor, sú špecifické pre Slovensko.

Drahšie potraviny, energie aj služby

Najväčší vplyv na zdražovanie mali podľa analytika potraviny, energie a služby. „Pri potravinách bol medziročný rast cien okolo štyroch percent a pri nealkoholických nápojoch dokonca až 14 percent,“ priblížil.

Výrazne zdraželi aj energie. Elektrina bola medziročne drahšia približne o päť percent, plyn o sedem percent a ceny tepla vzrástli až o 27 percent. Dôležitú úlohu zohrali aj služby. „Služby boli medziročne drahšie približne o šesť percent, pričom výrazne zdraželi najmä rekreačné služby, ubytovanie či reštaurácie,“ dodal Horňák.

Prečítajte si tiež

Realita budúcich dôchodkov: Zarábate 1500 eur? Vaša penzia môže byť približne tretina

Konsolidácia tlačí ceny nahor

Za vysokou infláciou stoja podľa analytika aj domáce opatrenia vlády. „Veľkú časť inflácie tvoria lokálne faktory, najmä konsolidácia verejných financií,“ vysvetlil.

Vyššie ceny sa podľa neho prejavili napríklad po zvýšení DPH na niektoré výrobky či po zavedení transakčnej dane. Firmy totiž zvýšené náklady premietajú do cien pre zákazníkov. „Je to prirodzené, firmy tieto náklady jednoducho premietnu do cien,“ dodal analytik.

Prečítajte si tiež

Mzdy Slovákov sú na chvoste EÚ. Zarábame menej ako Rumuni

Ľudia menej míňajú a viac šetria

Vyššie ceny a neistota v ekonomike sa podľa údajov prejavujú aj v správaní domácností. Maloobchodné tržby aj spotreba domácností začali klesať. „Reálna spotreba domácností medziročne poklesla, čo sme nevideli už dlhšie obdobie,“ uviedol Horňák.

Zaujímavé však je, že reálne mzdy napriek tomu mierne rástli. Znamená to, že domácnosti začali viac šetriť. „Dáva nám to signál, že sme začali viac sporiť a vytvárať si finančný vankúš,“ vysvetlil analytik.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.