Žilinka kritizuje novelu Trestného zákona: Zrušila efektívny nástroj na ochranu spoločnosti

BRATISLAVA / Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka ostro skritizoval novelu Trestného zákona, ktorá od augusta 2024 zrušila trestnosť opakovanej drobnej krádeže. Podľa neho išlo o vážnu chybu, ktorá oslabuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa dlhodobo dopúšťajú majetkových deliktov.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka ostro skritizoval novelu Trestného zákona, ktorá od augusta 2024 zrušila trestnosť opakovanej drobnej krádeže. Podľa neho išlo o vážnu chybu, ktorá oslabuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa dlhodobo dopúšťajú majetkových deliktov.

„Z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, považujem za najzásadnejšiu chybu zákonodarcu vypustenie ustanovenia Trestného zákona upravujúceho trestnosť konania páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,“ uviedol Žilinka.

Čo sa zmenilo?

Spomínané ustanovenie (§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024 umožňovalo stíhať ako trestný čin aj také konanie, keď páchateľ opakovane spáchal krádež – hoci išlo o vec malej hodnoty. Postihnutým bol ten, komu už predtým bola uložená sankcia za podobný priestupok, spravidla proti majetku.

Podľa Žilinku bolo toto ustanovenie účinným nástrojom ochrany spoločnosti, hoci ho verejnosť často nesprávne označovala ako tzv. „horalkovú krádež“. Pripomenul, že išlo o prečin, pri ktorom mali orgány činné v trestnom konaní a súdy povinnosť posudzovať tzv. materiálny korektív — teda individuálne zohľadniť spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti spáchania či pohnútku páchateľa.

„Trestný zákon tak umožňoval dôsledné individuálne posúdenie činu, ako aj možností individualizácie trestu, vrátane alternatívnych trestov či odklonov v trestnom konaní,“ vysvetlil generálny prokurátor. Podľa neho tieto podmienky vytvárali vyvážený systém, ktorý chránil spoločnosť, výchovne pôsobil na páchateľov a zároveň umožňoval reparáciu škody aj morálne odsúdenie konania.

Žilinka upozornil, že pri recidivistoch, ktorí sa dopúšťajú drobných krádeží opakovane, priestupkové konanie často neplní svoj účel — ani výchovný, ani reparačný, ani odstrašujúci.

Prečítajte si tiež

Rastie počet krádeží aj „vlámačiek“. Šutaj Eštok pripúšťa legislatívne zmeny

Narástol počet krádeží vlámaním

Na obavy z dopadov novely upozorňujú aj samosprávy a analytici. Ako sme už informovali, Nadácia Zastavme korupciu na základe štatistík Ministerstva vnútra zistila, že v krajine rastie počet krádeží vlámaním – kým vlani ich bolo 2 424, ku koncu septembra tohto roka už 3 063. Organizácia zároveň pripomenula, že novela Trestného zákona zvýšila hranicu škody, odkedy sa krádež považuje za trestný čin, z pôvodných 266 eur na 700 eur.

„Papierovo tak máme menej trestných činov krádeží, lebo mnohé z nich evidujeme ako priestupok. To však neznamená, že sa nedejú, práve naopak, obchodníci hlásia ich nárast a majú pravdu. Zhoršený trend totiž potvrdzujú vlámačky,“ konštatuje právnik Nadácie Zastavme korupciu Ľubomír Daňko.

Kriminalita sa zvyšuje naprieč celým Slovenskom

O zhoršujúcej sa situácii hovoril v Ranných novinách aj starosta Trenčína a prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček, podľa ktorého sa kriminalita zvyšuje naprieč celým Slovenskom. „Výrazným spôsobom sa zvyšujú krádeže majetkovej činnosti v obchodoch, ale už aj na ulici,“ uviedol. V Trenčíne podľa neho pribúda najmä krádeží v obchodných reťazcoch.

Rybníček zároveň upozornil, že mestá samé nedokážu situáciu zvládnuť a žiadajú väčšiu podporu štátu. „Požiadali sme o zníženie sumy alebo navrátenie princípu trikrát a dosť. Myslíme si, že by to mohlo opäť zabrániť krádežiam,“ povedal. Primátori už podľa neho rokovali s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD) aj s policajnou prezidentkou Janou Maškarovou, a chystajú aj stretnutie s ministrom spravodlivosti.

Prečítajte si tiež

Mestá a obce žiadajú diskusiu o zmene Trestného zákona: Kriminalita rastie

Susko zmenu hranice škody odmieta

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) však odmieta, že by sa hranica škody mala meniť. „Obchodníci skôr avizujú nie nárast kriminality, krádeží, ale skôr im vadí, že sa zvyšuje agresivita pri takýchto konaniach. Už dnes ho máme riešené v Trestnom zákone, len ho treba aplikovať dôsledne,“ reagoval.

Viac sa dozviete vo videu:

​

Na záver Žilinka reagoval aj na kontroverzný návrh poslanca Smeru Richarda Glücka, ktorý navrhol, aby páchateľov krádeží verejne označovali bundami s nápisom „Kradol som“ a posielali ich na verejnoprospešné práce v ich okolí. „Pri dosahovaní účelu trestného konania treba vždy rešpektovať dôstojnosť osôb,“ odkázal generálny prokurátor.