Čierna Hora chce byť v EÚ, pomáha jej aj Slovensko. Analytik: Ešte ich čaká kus roboty

Slováci pomáhali už pri vzniku samostatnej Čiernej Hory

Vzťahy Slovenska a Čiernej Hory majú podľa Cingela zaujímavú históriu. Slovenskí diplomati zohrali významnú úlohu už pri referende, ktoré predchádzalo vzniku samostatného štátu. Analytik pripomenul pôsobenie bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a diplomata Františka Lipku.

„Dôležitú úlohu pri validácii referenda alebo dohľade nad tým referendom zohrali slovenskí diplomati, hlavne pán minister, bývalý minister Lajčák a pán veľvyslanec František Lipka, ktorí dozerali na priebeh referenda a potom aj validovali jeho platnosť,“ povedal Cingel.

Výsledok referenda bol podľa neho veľmi tesný. Rozdelenie medzi rôznymi geopolitickými a národnostnými orientáciami pritom krajinu do istej miery sprevádza dodnes. Časť obyvateľstva sa výrazne orientuje na Západ a európsku integráciu, na druhej strane v krajine pretrvávajú historické väzby na Srbsko a Rusko.

+5 fotiek

Prezident SR Peter Pellegrini prijal v Prezidentskom paláci v Bratislave prezidenta Čiernej Hory Jakova Milatovića.

Za dve desaťročia samostatnosti však Čierna Hora urobila výrazný posun. Jedným z hlavných míľnikov bol vstup do NATO, ďalším cieľom je členstvo v Európskej únii. Práve integráciu do EÚ označuje súčasná vláda za jednu zo svojich priorít.

Rok 2028? Analytik zostáva skeptický

Čierna Hora by sa chcela stať členom Európskej únie už v roku 2028. Cingel však upozornil, že tento termín má podľa neho aj politický a marketingový rozmer. Krajinu totiž na jar 2027 čakajú parlamentné voľby a vstup do Únie je jednou z hlavných tém vládnej strany Európa teraz.

Prečítajte si tiež

Ženy v Čiernej Hore: Zažívajú silné majetníctvo a vraždy zo žiarlivosti, polícia to prehliada!

„Osobne som trošku skeptický, či to naozaj bude v roku 2028,“ povedal analytik. Čierna Hora podľa neho uzavrela 18 z celkovo 33 prístupových kapitol. „Ešte majú pred sebou kus roboty. Už sú kúsok za polovicou, ale ešte, samozrejme, takmer polovicu musia uzavrieť,“ vysvetlil.

Výhodou je, že všetky zostávajúce kapitoly už má krajina otvorené. Rokovania s Európskou úniou teda prebiehajú a Čierna Hora postupne prijíma potrebnú legislatívu. Prekážkou však nie je iba množstvo zostávajúcej práce. Podľa Cingela má krajina naďalej problémy s korupciou, vymožiteľnosťou práva, fungovaním súdnictva a prokuratúry či organizovaným zločinom.

„Je tam aj problém s korupciou, je tam problém s vymožiteľnosťou práva, súdny systém, systém prokuratúry,“ vymenoval analytik. Za ďalší výrazný problém označil politickú nestabilitu. Súčasná vládna koalícia je totiž mimoriadne pestrá a jej väčšina v parlamente veľmi tesná. Zastúpené sú v nej proeurópske, prosrbské aj nacionalistické strany, ale tiež politické subjekty reprezentujúce albánsku a bosniacku menšinu. Napriek rozdielnym názorom ich podľa analytika do značnej miery spája práve snaha dostať Čiernu Horu do Európskej únie.

„Zdá sa, že nateraz je tou balansujúcou témou práve členstvo v EÚ,“ vysvetlil Cingel. Podpora vstupu je podľa neho silná aj medzi voličmi strán, ktoré majú k prozápadnému smerovaniu krajiny inak rezervovanejší postoj.

Prečítajte si tiež

Súboj v statusoch: Členstvo Ukrajiny v EÚ rozhádalo Roberta Fica a Andreja Danka

Priestor pre Slovensko vidí v energetike aj potravinách

Napriek historickým väzbám medzi oboma krajinami nie je podľa Cingela vzájomný obchod zatiaľ príliš významný. Výraznejšie prepojenie vidieť napríklad v cestovnom ruchu, keďže Čierna Hora je pre Slovákov obľúbenou dovolenkovou destináciou.

Analytik však vidí priestor aj pre slovenské firmy. Jednou z perspektívnych oblastí môže byť energetika, predovšetkým obnoviteľné zdroje. Čierna Hora má podľa neho dobré podmienky na využívanie vody, vetra aj slnečnej energie a v tomto sektore už investujú viaceré zahraničné spoločnosti.

„Jedna z vecí, ktorá môže byť zaujímavá pre Slovensko aj pre slovenských podnikateľov, je potravinársky sektor,“ uviedol Cingel. Hornatá a rozlohou malá krajina má totiž obmedzené možnosti vlastnej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie, a preto veľkú časť potravín dováža. Práve v tom podľa analytika vzniká priestor aj pre slovenských producentov.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.