Analýzy 24: Škótsko, Wales a Severné Írsko hovoria o sebaurčení. Rozpadne sa Veľká Británia?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Politickí lídri Škótska, Severného Írska a Walesu deklarovali právo národov na sebaurčenie. Je to začiatok konca Veľkej Británie alebo forma nátlaku? Viac si už povedala moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová s bývalým diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským a dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela Branislavom Kováčikom.
K brexitu sa jednotlivé časti Spojeného kráľovstva stavali rozdielne
Podľa bývalého ministra zahraničných vecí a diplomata Miroslava Wlachovského nie je dôvod hovoriť o bezprostrednom rozpade krajiny. Ide skôr o pokračovanie dlhodobého tlaku na väčšiu decentralizáciu a samostatnosť jednotlivých častí Spojeného kráľovstva.
"Ja by som bol veľmi opatrný,“ uviedol Wlachovský s tým, že silné titulky v médiách nemusia odrážať skutočný rozsah zmien. Za novú okolnosť považuje najmä skutočnosť, že vo všetkých troch krajinách sú pri moci národne orientovaní politickí lídri, ktorí sa stretli vo Walese a prijali spoločné vyhlásenie.
Podľa Wlachovského však požiadavky na väčšiu decentralizáciu nie sú nové. Výrazne sa podľa neho rozvíjali už počas vlád Tonyho Blaira a v súčasnosti sa do diskusie premieta aj situácia po brexite.
Práve brexit môže podľa odborníkov zohrávať pri súčasných debatách dôležitú úlohu. Škótsko aj Severné Írsko hlasovali v referende v roku 2016 za zotrvanie v Európskej únii. "Myslím si, že ak by som si mal tipnúť, kde je taká najväčšia snaha o nezávislosť, tak je to práve Škótsko,“ povedal.
Verejnosť nie je v otázke nezávislosti jednotná
Samotné politické ambície lídrov však podľa Wlachovského nemožno automaticky zamieňať za väčšinovú podporu obyvateľstva. Podľa jeho slov súčasné prieskumy ukazujú rozdelenú spoločnosť.
Kováčik upozornil na právne limity britského systému. Napríklad v prípade Škótska by na uskutočnenie referenda o nezávislosti potrebovalo súhlas Westminsteru. "Tá úprava je realizovaná, respektíve je tam možnosť realizácie takéhoto referenda napr. v prípade Škótska, avšak na to by musela dať súhlas Westminster,“ vysvetlil.
Politické strany presadzujúce väčšiu samostatnosť navyše podľa Kováčika nemajú v jednotlivých krajinách dostatočnú podporu verejnosti na to, aby bolo možné predpokladať schválenie odchodu zo Spojeného kráľovstva v referende.
Samostatnosť by priniesla aj praktické otázky
Prípadný rozpad Spojeného kráľovstva by navyše nebol iba politickou otázkou. Jednotlivé krajiny sú úzko hospodársky prepojené so zvyškom Spojeného kráľovstva, predovšetkým s Anglickom. Rozdielna je aj ich veľkosť a miera ekonomickej prepojenosti so zvyškom Spojeného kráľovstva.
Kováčik upozornil, že prípadné osamostatnenie by otvorilo množstvo ďalších otázok. Ak by sa napríklad Škótsko chcelo stať súčasťou Európskej únie, muselo by prejsť procesom prijatia. Skúsenosť s brexitovými rokovaniami podľa neho ukazuje, že takéto procesy môžu byť politicky aj ekonomicky náročné. "Jedna vec je otázka tej samostatnosti a potom druhá vec tá praktická stránka,“ zdôraznil Kováčik.
Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.