Štúdio 24: prvý rozhovor s novozvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim

BRATISLAVA / Novým prezidentom sa po inaugurácii stane Peter Pellegrini. Získal vyše 53 percent hlasov a svojho rivala za sebou nechal s rozdielom šesť percentuálnych bodov. A práve Peter Pellegrini bol hosťom moderátorky JOJ 24 Lenky Ježovej v štúdiu.

Ja sa najskôr na odľahčenie spýtam: aký bol večer, aká bola možno noc a to ráno, to vstávanie?

No musím povedať, že tá noc bola veľmi krátka, spánku dve-tri hodiny. Samozrejme, že som si bol vedomý mojich povinností v televíznych diskusiách dnes. Takže o štvrtej som už bol doma. Ale tie emócie a to všetko ešte človekom hýbu a pracujú. Takže tak rovnako asi ako vy. Veľa sme toho nenaspali.

Očakávali ste, že vyhráte tieto voľby?

Každý ide do volieb s tým, že by si želal vyhrať. Ale ja som do posledného momentu, keď som vstupoval na volebný štáb večer, nedokázal ani len odhadnúť, či tá vyššia účasť pomáha, ktorému z kandidátov, všetci hovorili, že to bude veľmi tesný súboj. Možno o rozhodnutí o pol percenta alebo desatiny. Nakoniec ten výsledok bol výraznejší a musím povedať, že naozaj úprimne chcem poďakovať všetkým voličom, nielen tým, čo volili mňa, ale všetkým, ktorí sa zúčastnili týchto volieb v takom hojnom počte. Keďže išlo o druhú najvyššiu účasť v priamych voľbách prezidenta, že sme ich zvládli bez nejakých incidentov, v pokoji, tak ako sa v demokratickej krajine patrí a ja si nesmierne vážim tú obrovskú dôveru, ktorú som od ľudí dostal. Skoro 1,4 milióna hlasov je obrovským záväzkom.

Čo podľa vás najviac zafungovalo? Prečo dali ľudia práve vám hlas a nedali hlas Ivanovi Korčokovi podľa vás?

Ja si myslím, že budú analytici to rozoberať sprava, zľava, zhora, zdola. A ja si osobne myslím, že tým, že som bol úprimný a všetko, čo som hovoril, tak som myslel úprimne od srdca a neopakoval som nejaké frázy, čo ma naučili nejakí marketéri alebo nejaký štáb, ale som hovoril o tom, čo som sám zažil v politike, ako to cítim, ako som vychovaný a ja si myslím, že nakoniec tí ľudia vycítili možno tú úprimnosť. A v tom druhom kole, keď už si mali vybrať z dvoch kandidátov, tak sa potom priklonili ku mne. Ja to vnímam tak.

Niektorí analytici hovoria, že vám mohlo zafungovať napríklad strašenie vojnou. Vnímate, že práve tá téma vojny, poprípade aj tej hrozby zatiahnutia do konfliktu, mohlo vám pomôcť a nahrať?

Vojna nie je strašenie. Vojna je tu, za našimi východnými hranicami a keď počúvate, čo hovoria európski lídri naokolo nás, ktorí pripravujú svoje krajiny na vojnu alebo nadpisy zahraničných médií, že vojna už čoskoro príde až na naše územie a tak ďalej. Takže to nie je strašenie a bolo by dobré, aby budúca hlava štátu v kampani veľmi jasne povedala, ako sa k vojenským konfliktom stavia. V tomto by som to nepovažoval za strašenie, naopak. Opakujem to už niekoľkýkrát: tým, že jasne poviete, že ste spolu aj s vládou aj s parlamentom na jednej lodi a môžete garantovať, že nikdy nebudete súhlasiť s vyslaním slovenského vojaka na Ukrajinu, tým pádom dávate veľký pokoj všetkým matkám a otcom v našej krajine, že ich synovia bojovať nepôjdu.

Rovnakú rétoriku zvolil aj váš protikandidát. Tam to len zafungovalo. Nemohlo to byť aj do veľkej miery tým, akým spôsobom ste práve vy, poprípade politici koalície opakovane otvárali túto tému?

Ja si myslím, že u neho to zafungovalo práve preto, že mu to ľudia neverili, lebo otočil a ľudia si pamätali, ako schvaľoval bombardovanie Juhoslávie, pamätali si, ako schvaľoval vojnu v Iraku na základe vymyslených faktov a tak ďalej.

V Juhoslávii sme otvorili vzdušný priestor.

Takže jednoducho v jeho prípade tí ľudia neverili mu, aj keď menil rétoriku, lebo on ju za posledné 3 týždne zmenil o 180 stupňov. Najprv chcel byť protiváha, potom chcel byť spolupracujúci. Najprv chcel zobrať právo veta Slovensku kvôli posilneniu EÚ, potom už zrazu to nechcel a tak ďalej a tak ďalej. Takže ja si myslím, že tí ľudia už potom on mohol hovoriť, čo chce, nevnímali to možno ako úprimne, ale ja to nechcem hodnotiť. Dosiahol naozaj tiež veľký výsledok a jemu chcem pogratulovať k tej obrovskej podpore, ktorú získal Ivan Korčok, pretože to je takisto silná podpora, ktorú mu ľudia vyjadrili a to si zaslúži rešpekt.

Budete vedieť byť prezidentom práve týchto ľudí, lebo naozaj nebolo to zanedbateľné číslo tých hlasov, ktoré dostal Ivan Korčok? Ako to chcete im garantovať? Lebo pravdepodobne oni možno zase nevnímajú vás ako človeka konzistentného, aj keď sme to vnímali rôzne statusy na sociálnych sieťach a podobne.

Ja ich môžem len presvedčiť potom tou reálnou svojou aktivitou a činnosťou. Ja som povedal, že ja chcem byť prezidentom ľudí a človeka, keď ho stretnete na ulici, nikdy nemôžte rozlišovať podľa toho, či volil toho alebo onoho. Je to náš občan, človek, ktorý tu poctivo pracuje, študuje, žije, vychováva deti alebo trávi svoju starobu a je povinnosťou prezidenta zastať sa aj slovenského národa, aj všetkých ďalších obyvateľov, nech sú z akejkoľvek národnostnej menšiny, bez ohľadu na to, koho volili. A ja im chcem prisľúbiť z tohto miesta, že naozaj sa budem snažiť robiť to, čo som hovoril počas celej kampane: snažiť sa, aby som podporoval všetky tie kroky, ktoré budú zlepšovať život ľudí na Slovensku, bez ohľadu na to, ktorej voličskej časti nášho spektra sa týkajú.

Keď sa pozriete na tú kampaň, robili ste podľa vás nejaké chyby? Niečo by ste urobili inak? Zobrali by ste niečo späť?

Ak možno, budem veľmi priamy a možno aj trošku odľahčene: nabudúce si lepšie pozriem, ako vyzerá skutočne vytlačený bilbord a nespoľahnem sa len na obrázok v počítači, pretože tie druhé bilbordy, ktoré vznikli, tak tie úplne teda nezodpovedali tomu, čo sme si predstavovali. Takže ak by ste chceli nejaký taký technický moment, ktorý by som v kampani menil, tak určite tie bilbordy, ktoré sme vytlačili v druhom slede neboli úplne najšťastnejšie, musím povedať.

A výmena napríklad hercov za skutočných podporovateľov strany?

Ja na instagrame práveže som mal to fajn, že tí reálni podporovatelia, primátori, starostovia, tí skutoční ľudia boli priamo na mojich profiloch a priamo tam podporovali. Tam, kde boli nejakí komparzisti, ako tu niekto písal, to bol reklamný spot, ktorý robila reklamná agentúra a tá si vždy typologicky do nejakých tých rolí dá toho človeka, ktorý ma znázorňovať tam nejaký ten charakter, ale tam to sa nehralo na to, že to sú tí konkrétni podporovatelia - to boli tí, ktorí v tom reklamnom spote, ktorý mal byť vysielaný na webe, boli. Ale tí skutoční podporovatelia boli na mojom statuse priamo vždy uvedení a každý ich pozná, môže si ich overiť.

Pred približne aj hodinou sme tu mali tiež politickú diskusiu. Bol tu aj Erik Kaliňák, ktorý vyslovene povedal, že dostali ste podporu, o akú ste požiadali. Čo konkrétne ste požadovali od strany Smer sociálna demokracia, akú konkrétnu podporu?

My sme samozrejme ich ako stranu, ktorá mi vyjadrila hneď pri oznámení mojej kandidatúry jednomyseľne predsedníctvom podporu, tak sme ich samozrejme žiadali o to, aby pomohli zmobilizovať ich voličskú základňu. Aby teda povedali voličom Smeru, že v druhom kole alebo aj v prvom aj v druhom kole treba ísť voliť a treba podporiť mňa, keďže ma ako strana podporili a v tomto sme viedli s nimi tú diskusiu a ja som naozaj veľmi vďačný každému jednému politikovi zo Smeru, ktorý efektívne a aktívne sa zapojil do kampane a mobilizoval tých voličov. Samozrejme ďakujem aj pánovi predsedovi Smeru Robertovi Ficovi a ďakujem aj predsedovi Slovenskej národnej strany za ich rozhodnutie, ktoré týždeň pred druhým kolom zverejnili a vďaka čomu vyjadrili mi podporu ako celá koalícia.

Čiže nebolo to nejaké konkrétne, že ste si dohadovali postupy, že teraz budeme dávať takýto statement smerom von, ale bolo to iba naozaj o tom, aby bola verejná podpora?

Nie, to vôbec nešlo takto nejako sofistikovane. To by sme preceňovali, že to takto nejak funguje. Vláda si robila svoju prácu bez ohľadu na to, či sú voľby alebo nie. A my sme naozaj na politickej úrovni s nimi komunikovali a prosili sme ich, alebo žiadali, aby prispeli naozaj svojou mobilizáciu a presviedčaním svojich voličov o tom, že som lepším kandidátom ako Ivan Korčok. A samozrejme, že tie pracovné tímy možno komunikovali intenzívnejšie, ale toto bol ten základ našej spolupráce a ešte raz za to veľmi pekne ďakujem.

Vy ste teda spomenuli už aj Andreja Danka. Niektorí ľudia sa pýtali, že čo ste sľúbili práve Andrejovi Dankovi, že zrazu od toho, že vás nazýval častokrát zradcom, zároveň hovoril, že vy nie ste prezident, ktorý by nezradil, sa to zmenilo a zrazu ste prezidentom, čo nezradí, a preto vás strana SNS podporila.

Ja vnímam ten postoj pána Danka veľmi racionálne a triezvo. On predsa v prvom kole vyjadril podporu, najprv kandidoval on, potom sa rozhodol vyjadriť svoju podporu Štefanovi Harabinovi so zameraním sa na toho národného voliča, vlasteneckého voliča a myslím, že to povedal veľmi pekne a veľmi jasne a otvorene pri tej podpore v druhom kole pre mňa, že kým predtým vnímali možno tú voľbu srdcom, ako to povedal, tak v tom druhom kole to už bola voľba rozumu. A vtedy sa rozhodli podporiť v druhom kole mňa, za čo som veľmi vďačný a plne rešpektujem aj to, že v prvom kole mali iného favorita a ja som sa im až tak nepozdával.

Čiže tam neboli také možné dohody, že ustúpiť v prípade napríklad RTVS, necháte to čisto v réžii súčasných ľudí, ktorí ostávajú v tej exekutíve a legislatíve?

Ja som práveže veľmi vnímal a veľmi som vďačný za to, že pred týždňom oznámila Slovenská národná strana prostredníctvom svojho tlačového odboru, že sa rozhodlo vedenie ma plne podporiť bez akýchkoľvek podmienok a že to je bezpodmienečná podpora, čo samozrejme vymazáva akékoľvek dohady, že sme sa v zákulisí navzájom nejakým spôsobom tlačili, že ak ty nepodporíš, tak ja ti nepodporím niečo. Vôbec, musím povedať, že medzi tým druhým kolom bola tá naša komunikácia veľmi, veľmi na úrovni, veľmi konštruktívna, veľmi aj taká ľudská, priateľská a ja som za to veľmi vďačný, že sme nakoniec takúto zhodu našli a nemuseli sme sa navzájom nejakým spôsobom vyjednávať alebo používať na seba nejaké politické ťahy.

Čiže nebola tam ešte snaha Andreja Danka získať rezort hospodárstva?

Nie, vôbec nie.

A keď už sa pýtam na tieto rezorty tým, že vlastne sa trošku preskupia sily v rámci strany Hlas, bude preskupenie síl aj čo sa týka rezortov?

Ja si to nemyslím, pretože prezidentskými voľbami, hoci teda pochádzam z koaličných radov, sa nemenia rozloženia politického vplyvu alebo síl v parlamente. Hlas bude mať stále svojich 27 poslancov. SNS bude mať stále svojich 10 poslancov a Smer bude mať tú najväčšiu väčšinu v parlamente a preto voľbou prezidenta sa nič nemení na rozložení síl. A vládna koalícia je stabilná, len keď má túto väčšinu troch poslaneckých klubov, ktoré majú presne podelené podľa svojej veľkosti tie jednotlivé rezorty. Takže ja nepredpokladám, že by malo dôjsť nejakému otváraniu koaličnej zmluvy a nejakým presunom v rámci exekutívy.

To chápem tej parlamentnej matematike a tie počty, ktoré potom vplývajú na tie samotné rezorty. Skôr mi ide o to, že vy ste teda spomínali, že na post predsedu parlamentu pôjde buď Denisa Saková alebo Richard Raši. Obidvaja sú teraz súčasťou vlády. Budete mať ľudí, ktorí dokážete dať na ich post, keď odídu?

Určite áno. Samozrejme, ja chcem teraz - doteraz som to ešte neurobil, ale teraz by som chcel s každým jedným z nich rozprávať, akú má predstavu, pretože budem rešpektovať, ak niekto predsa len by chcel dokončiť svoju ministerskú misiu. Nie každý sa musí cítiť na to, alebo aj chcieť byť predsedom parlamentu. To je úplne diametrálne iná rovina oproti exekutívnej manažérskej funkcii. No a myslím si, že aj na tých rezortoch už teraz sú osoby, ktoré by mohli nahradiť jednotlivých nominantov, našich ministrov. Alebo ešte môže prísť aj nejaký odborníci z našich radov, ktorí možno dnes ešte nie sú tak na očiach. Ale myslím si, že vzhľadom na to, že strana je naozaj plne organizovaná, plná šikovných ľudí, je z čoho vyberať. A myslím si, že či Richarda Rašiho alebo Denisu Sakovú, by sme vedeli nájsť za nich plnohodnotnú náhradu.

Čiže nebude to niekto externista, bude to naozaj člen strany?

Myslím, že bude to z našich radov človek, ktorý je overený, ale hlavne, aby bol skúsený a aby zodpovedal tomu profilu, ktorý ja som pri vzniku strany aj pri vzniku koalície dal, že musia sa funkcií ujať ľudia, ktorí od prvého dňa vedia, čo treba robiť a nie že sa budú pol roka učiť, aké je to byť ministrom.

A budú to vedieť robiť ľudia, ktorí nikdy neboli v takejto exekutívnej funkcii?

Ja si myslím, že siahneme po niekom, kto už minimálne teraz nejakú skúsenosť možno na ministerstve získava. Veď máme tam šikovných štátnych tajomníkov a tak ďalej. Takže ja by som teraz predbiehal. Počkajme si najprv, kto to bude a potom sa môžeme kedykoľvek porozprávať.

Aj tak ma zaujíma, že dokážete si predstaviť, že by ste posunuli štátneho tajomníka na post ministra?

Viem si to predstaviť, ale nechcem to dopredu sľubovať zas, aby som im nevzbudzoval nejaké nádeje.

To chápem.

A dopredu rozdával funkcie. Ale áno, tá strana je tak profesionálne zdatná, že za každého je minimálne jeden dvaja, ktorí vedia možno nie až tak plnohodnotne na úvod, ale určite preukážu svoju schopnosť.

Vy ste sa teda určite už ale predtým predbežne predsa len rozprávali s Denisou Sakovou, aj s Richardom Rašim. Predbežne vám povedali, že nemajú problém s tým?

Predbežne sme to ešte neuzavreli, takže až teraz budeme sa veľmi otvorene o tom rozprávať. Samozrejme si obidvaja vážia túto moju nomináciu, ktorú by som rád predstavil a teraz tieto dni spoločne na obede ministerskom si to prejdeme aj na vedení strany a vyberieme toho, kto do toho aj bude chcieť ísť a u ktorého budeme mať predstavu, že tú funkciu zvládne.

Minimálne Richard Raši včera povedal v rámci vašej centrály, že nevylučuje aj tú možnosť, že by teda vzal ten post predsedu Národnej rady.

To som rád.

Denisu Sakovú sme zatiaľ takto nepočuli sa vyjadrovať. Takže vy očakávate, že skôr tu bude ťahať tam pána alebo dámu?

Viete čo? Vôbec netuším. A myslím si, že tak ako poznám našu stranu, tak to bude nakoniec dohoda aj ich dvoch medzi sebou a potom so mnou a s celým vedením. A nebude to žiadne súperenie a že niekto z toho súboja vyjde ako porazený alebo nie. Ja som len chcel veľmi jasne najavo povedať, že tú pozíciu si zaslúžia ľudia, ktorí po mne v parlamentných voľbách získali najväčší počet preferenčných hlasov. A to je presne Denisa Saková ako podpredsedníčka a pán Raši ako podpredseda.

Môže sa stať to, že sa vám poposúvajú vaši ministri na tých jednotlivých ministerstvách, že sa tam preskupia aj takýmto spôsobom?

Nemyslím, pretože zatiaľ tí ministri naozaj ukazujú veľkú mieru profesionality a nechcem ich teda všetkých menovať, ale Zuzana Dolinková naozaj na to zdravotníctvo patrí, Erik Tomáš na sociálne veci, Matúš Šutaj výborný minister vnútra, Denisa Saková, ministerka hospodárstva, Rišo Raši, na regionálnom rozvoji, Peter Kmec, podpredseda vlády, Tomáš Drucker na školstvo, myslím si, že veľmi dobre zvláda veci, takže ja si nemyslím, že bude dochádzať k nejakému preskupovaniu ministrov z jedných ministerstiev na druhé. Už to uchopili, vedia, čo majú robiť, Majú rozpracovanú prácu na krátku dobu, dlhodobú víziu, ako naplniť programové vyhlásenie vlády. Nedávalo by mi to logiku.

Keď sa pozrieme na ďalší post, ktorý sa bude teda musieť obsadiť, je to post predsedu strany Hlas sociálna demokracia. Máte tam už teraz vyprofilovaných niekoľkých ľudí, ktorí by mali o to záujem? Teraz nehovorím o tom, že ktorí by na to mali vlohy podľa vás, ale tí, ktorí by už prejavili také, že by mali záujem sa uchádzať potom o podporu vašich straníkov?

Tiež sme takto ďalej nezašli, možno už oni o sebe to vedia. Mne to ešte neprezentovali, ale platí to, čo som povedal tak isto a tento názor nemením, že nový predseda strany alebo predsedníčka vzíde zo štyroch podpredsedov a generálneho manažéra Matúša Šutaja Eštoka. To sú piati, z ktorých ja budem vyberať. A opäť, nemyslím si, že budeme na sneme mať preteky, kto z troch kandidátov získa najväčší počet hlasov, ale že pôjde o jednomyseľné rozhodnutie o mojom nástupcovi. Ja sa na to nesmierne teším a dúfam, že vyberiem dobre, ja nejakú svoju preferenciu už teraz mám, ale ak dovolíte, ešte ju neprezradím.

Ja sa na to aj tak ešte budem pýtať, ale dovolím, samozrejme. Ale mňa skôr zaujíma to, že vy už na ten snem pôjdete teda s tým jedným radšej menom, aby to nebola tá súťaž?

Áno. Ja si myslím, že dokonca predsedníctvo a ja obídem aj ešte členské základne. Veď potrebujem sa aj ja s tou stranou, v tej strane poďakovať za tú celú kampaň a pomoc, ktorú mi v tej kampani dali. Teda asi už môžem povedať, keďže výsledky sú platné, tak sa aj rozlúčiť so svojimi súputníkmi, vzhľadom na to, že budem musieť byť nestranný a chcem byť nestranný prezident všetkých ľudí, takže tam s nimi budem hovoriť aj o tom. A na ten snem by sme mali ísť zjednotení a ukázať tú jednotu, tú silu a vybrať jednomyseľne toho môjho nástupcu.

Takže je definitívne, že nebudete sa snažiť si ponechať nejakého čestného predsedu?

Čestný predseda možnože budem, ak to snem rozhodne, ja na to nebudem nejakým spôsobom nástojčiť. Neviem, či predseda, ale som zakladateľ tej politickej strany, ktorej by som si želal, aby prežila aj 30-40 rokov na našom politickom nebi. A ak by som mal tú česť byť niekde spomenutý ako ten, čo tú stranu zakladal a bol jej prvým predsedom, tak samozrejme to bude pre mňa česť, ale bude to skôr čestná, nejaká pozícia, nie výkonná a vôbec nie stranícka.

Čiže by ste si nechceli nechať nejaké právo veta, ako sa napríklad skloňovalo v prípade teda Richarda Sulíka?

Neplánujem to, určite nie. Ale na druhej strane si myslím, že viete, sociálnym demokratom buď ste, alebo nie ste a nezmení na tom nič aj keď opustím stranu Hlas, že zostanem srdcom ľavičiar a sociálny demokrat. To presvedčenie politické vo mne bude stále.

Často sa hovorí, že práve vaším nástupcom by mohol byť generálny manažér strany, v prípade, ak by to bol Matúš Šutaj Eštok, bol by to dôstojný nástupca?

Keďže som ho menoval medzi tými piatimi, tak každého jedného z nich považujem za dôstojného nástupcu. A ak sa ma pýtate konkrétne naňho, tak je to človek, ktorý ukazuje, že mu chutí aj robiť politiku, lebo je iné byť iba ministrom a iné je aj ešte robiť tú politiku a komentovať dianie, nielen to, čo sa týka jeho rezortu. A v tomto musím povedať, že Matúš Šutaj Eštok patrí medzi tých, ktorí ktorí majú energiu, majú chuť a je jeden z horúcich kandidátov určite.

Čiže parafrázovaním iného politika: on si to užíva, sa cíti dobre, hej, v tejto pozícii?

Ja si myslím, že ak niekto chce v politike dosiahnuť toho veľa, tak ho to musí baviť, to je absolútne pravda. Tak ako každá práca: vás to musí baviť, musí vás to napĺňať a musíte sa ráno tešiť do práce, hoc je to nie vždy úplne jednoduché a nie vždy príjemné a myslím si, že Matús Šutaj Eštok patrí k tým ľuďom, ktorých politika a jeho práca baví.

Mala som tu dámy z SaS a PS, pred približne tou hodinou a bavili sme sa práve aj o tom, že v prípade, ak by práve vaším nástupcom bol súčasný minister vnútra, že by to mohlo znamenať také bližšie priblíženie sa k strane SMER - sociálna demokracia, čo sa týka ich programu. Nemyslíte si, že by sa to mohlo odkloniť od tých vašich rozdielnosti a priblížiť sa k tomu Smeru, keď ste sa pred tými rokmi rozhodli osamostatniť?

Nemyslím si, pretože predseda musí predsa držať nejakú líniu programovú, na ktorej je postavený celý Hlas, na nejakých tých pilieroch, ktoré sme si definovali. A ja si myslím, že Hlas má teraz jedinečnú šancu, aby prostredníctvom siedmich ministrov a dvadsiatich siedmich poslancov ukázal, že je emancipovaná strana politická, s vlastnými postojmi, s vlastnými názormi a myslím si, že Hlas nepôjde politikou, aby sa na niekoho podobal. Musí byť jedinečný, musí to byť politická strana, ktorá má svoj pohľad na veci, nemusíme vždy súhlasiť so svojimi koaličnými partnermi a neobávam sa toho, že by došlo v najbližších rokoch k nejakému akoby prepojeniu a spojeniu.

Také isté prepojenie tu naznačoval práve Erik Kaliňák, že si vie predstaviť, že by ste do ďalších parlamentných volieb išli už ako koalícia dvojstrany.

Môže aj také existovať, ale myslím si, že dve politické strany dosiahli výborný výsledok, a preto by som teraz momentálne nešpekuloval a nevytváral a nehľadal nejaký novotvar, keď to takto dobre funguje, že každá strana si oslovuje svojich vlastných voličov a v súčte to predstavuje naozaj celkom zaujímavú sumu.

Mohli by sme si pozrieť ešte aj vyjadrenie Ivana Korčoka, ktorý reagoval vlastne na tú svoju prehru.

Vážené dámy a páni, na Slovensku sa dá stať prezidentom Slovenskej republiky aj tak, že budete viesť netransparentný kampaň, že nikto nebude vedieť, odkiaľ prišli peniaze na účet, že to nikoho nebude zaujímať, že tí, ktorí takúto kampaň vedú, to už považujú za úplné detaily. Ukazuje sa, že sa dá stať prezidentom Slovenskej republiky tak, že budete šíriť nielen nenávisť, bičovať vášne a ľudí tlačiť na barikády, ale kampaň sa dá vyhrať aj tak, že z toho druhého, aby som bol presný: zo mňa, urobíte kandidáta vojny. Chcem vám povedať jedno veľmi zreteľne a jasne: Toto vám nezabudnem.

Vyhrali ste tú kampaň netransparentným spôsobom?

Vôbec nie. Mrzí ma inak, že Ivan Korčok nedokázal tak chlapsky, normálne, rozvahou a športovo prijať tú porážku a nakoniec skĺzol zasa do týchto svojich útokov. Vlastne, ak si to všimnete, celú tú kampaň mal postavenú na kritike mňa. On každú chvíľku hovoril len o Petrovi Pellegrinim, o mojich osobných veciach.

Vy ste zase hovorili, že on je kandidátom vojny.

Ja som jeho priezvisko použil tak v pomere 100 ku jednej oproti nemu.

Nemuseli ste používať priezvisko, ale tá kampaň bola zameraná proti nemu jednoznačne, na základe toho, že je prezident vojny.

On mal myslíte, že zameranú kampaň proti komu? Asi tiež proti mne.

Ale je to rovnako.

Je to úplne normálne. Ale preto ja by som napríklad nikdy nekomentoval v prípade prehry to takto, by som so cťou povedal, že je to tak a iba mu odkazujem, že to, kto sa stal prezidentom Slovenskej republiky, rozhodli občania Slovenskej republiky ľudia, ktorí prišli voliť. Oni sa tak rozhodli, či sa to pánovi Korčokovi páči alebo nie. Aj my, politici, sme povinní tento demokratický výsledok v tichosti rešpektovať, hoc môže niekoho bolieť alebo trápiť, ale treba to chlapsky zobrať a nie vyplakávať a ešte nedajbože sa vyhrážať, že niečo nezabudnete. Ja by som mohol tých ľudí, ktorí boli uňho v tom štábe, ktorí na mňa použili tie najhnusnejšie útoky, aké existovali a napriek tomu si ich pán Korčok pozval do svojho štábu, lebo mu to stálo aj za tých 1000 alebo 500 hlasov, ktoré možno tými špinavými útokmi získal. Ja by som si takých ľudí do svojho štábu ani nezavolal.

Vy ste teraz dosiahli najvyššiu takúto politickú métu, ktorú ste momentálne mohli dosiahnuť. V minulosti ste boli taký ten multiminister, viedli ste niekoľko ministerstiev naraz a váš životopis je naozaj taký, že si tam môžete písať prakticky čokoľvek: predseda vlády, predseda parlamentu, prezident. Čo je taká ďalšia méta, ktorú by ste chceli dosiahnuť?

Ja by som sa teraz chcel naozaj plne sústrediť na výkon prezidentského mandátu. Je pravdou, že asi budem momentálne jediným politikom, ktorý bude zastávať všetky tri najvyššie ústavné funkcie v štáte za svoju politickú kariéru. Pretože máme premiéra, ktorý je dnes štvrtýkrát premiér, ale bol vždy premiér, nebol predsedom parlamentu ani prezidentom, takže v tomto mám také prvenstvo asi v 30 ročnej histórii Slovenska ja. A ešte raz: som za to nesmierne vďačný, nebolo to vôbec jednoduché, ale tá méta predo mnou je naozaj zo cťou, bez toho, aby sa ľudia museli za mňa hanbiť, zvládnuť tú prvú etapu, prvé obdobie. A ak ľuďom, bude sa páčiť môj spôsob fungovania a ja budem mať dosť síl a budem cítiť podporu ľudí, tak sa možno pokúsiť ešte aj obhájiť, ale to ešte veľmi ďaleko, pretože to je o 5 rokov a dovtedy naozaj nevieme, čo nám príde do cesty a čo všetko nás postretne.

Čiže možno obhájiť a teoreticky návrat späť do tej politiky. Nevychádza to veľmi prezidentom, bývalým.

Ja by som chcel, aby nás bolo počuť viac v zahraničí, aby ten prezident sa naozaj neostýchal ísť na fóra, kde sa rozpráva o budúcnosti Európy, o budúcnosti sveta, kde bude prezentovať svoje názory, aby trošku z toho paláca sa tak nejak tie naše myšlienky a ten náš zdravý slovenský sedliacky rozum trošku dostal aj za hranice našej krajiny a myslím si, že tá kombinácia domácej a zdatnej, dobrej zahraničnej politiky bude podľa mňa namieste a je to obrovská výzva. A verte, že mám pred tým obrovský rešpekt, hoci som prešiel všetkým možným, ako ste spomínali v tej politickej mojej kariére, ale byť prezidentom je niečo, čo zažijete raz za život a na čo sa nedá nachystať, ani pripraviť. Môžete byť na to pripravený skúsenosťami, nejakými hodnotami a ja sa pred tým hlboko skláňam a poviem vám úprimne, že ešte stále som to celé ani ľudsky nespracoval po tej krátkej noci. Ešte stále mi to možno až tak úplne nedochádza a tie emócie ešte len prídu.

Možno iba nakrátko jedna otázočka pred tými dvadsiatimi rokmi, keď ste vstupovali do politiky, bola toto vaša méta?

Ja som nikdy nerozmýšľal, a to sa vám priznám úprimne, nikdy som nezaspával a nikdy som nevstával počas posledných 20 rokov mojej politickej kariéry s tým, že akú funkciu by som mal získať. Tie funkcie vždy prichádzali tak nejak, že osud to zariadil a ja som sa v každej pozícii snažil odviesť najlepšiu robotu, akú som v daný moment vedel. A dnes som nesmierne rád, že to ľudia vyhodnotili tak, že sa rozhodli, že budem pre nich dobrou hlavou štátu.

Pán Pellegrini, ďakujem, že ste prijali pozvanie do štúdia.

Ďakujem veľmi pekne aj ja za pozvanie.

Ďakujem aj vám, že ste nás sledovali. Samozrejme, dozvuky tejto volebnej noci a vlastne aj víťazstva Petra Pellegriniho budeme sledovať aj my počas celého dňa na JOJ 24. Zostaňte s nami!