Profil strany SaS a jej predsedu Richarda Sulíka

BRATISLAVA / Strana Sloboda a Solidarita (SaS) získala vo voľbách do Národnej rady (NR) SR v sobotu 30. septembra podľa oficiálnych výsledkov 6,32 percenta hlasov a bude súčasťou NR SR v ďalšom volebnom období.

+11 fotiek

SaS počas volebnej noci

​Richard Sulík uverejnil 10. novembra 2008 blog pod názvom: Zakladám stranu Sloboda a Solidarita (SaS). Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo SaS 27. februára 2009. Jej ustanovujúci kongres sa uskutočnil 28. marca 2009 v Bratislave a Sulík sa stal predsedom strany. V parlamentných voľbách 12. júna 2010 SaS so ziskom 12,14 percenta voličských hlasov obsadila v parlamente 22 poslaneckých miest. SaS sa stala súčasťou vládnej koalície spolu so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou - Demokratickou stranou (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH) a stranou Most-Híd. Vo vláde obsadila štyri rezorty: ministerstvo práce (Jozef Mihál), rezort hospodárstva (Juraj Miškov), ministerstvo kultúry (Daniel Krajcer) a ministerstvo obrany (Ľubomír Galko). Pre kauzu odpočúvania novinárov prišiel o ministerské kreslo 23. novembra 2011 Ľubomír Galko.

Sulík vtedy zastával funkciu predsedu NR SR

SaS odmietla pri hlasovaní v NR SR 11. októbra 2011 podporiť euroval. Keďže premiérka Iveta Radičová spojila toto hlasovanie s vyslovením dôvery, jej vláda tým padla. O dva dni Sulíka odvolali z postu predsedu parlamentu.V predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 získala SaS 5,88 percenta odovzdaných hlasov a v parlamente mala 11 poslancov. Po voľbách, ktoré Sulík označil za neúspech, dal na kongrese 29. apríla 2012 hlasovať o dôvere voči svojej osobe. V tajnej voľbe ho podporilo 75 delegátov. Na kongrese 16. marca 2013 v Prešove získal Sulík podporu na ďalšie štyri roky. Zo strany odišlo približne 90 členov, SaS stratila piatich z 11 poslancov NR SR, čo znamenalo zánik poslaneckého klubu.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 24. mája 2014 SaS so ziskom 6,66 percenta hlasov získala jeden mandát, europoslancom sa stal Richard Sulík. Vo voľbách do NR SR 5. marca 2016 získala SaS 12,10 percenta hlasov, čo znamenalo 21 kresiel v parlamente. V roku 2017 zo strany odišli zakladajúci členovia Jozef Mihál a Martin Poliačik. Vo voľbách do EP 25. mája 2019 dostala SaS 9,62 percenta hlasov a do Bruselu sa dostali dvaja europoslanci - Eugen Jurzyca a Lucia Ďuriš Nicholsonová.

V septembri 2019 členovia strany na mimoriadnom kongrese Richarda Sulíka opätovne zvolili za predsedu SaS. Deväť poslancov z platformy Demokratického jadra opustilo SaS po tom, ako Sulík predstavil kandidátku strany a ako delegáti nominačného kongresu 5. októbra 2019 vylúčili zo strany šéfku jej poslaneckého klubu Natáliu Blahovú. Skupina poslancov (Natália Blahová, Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Jana Kiššová a ďalší) vstúpila do Demokratickej strany.

​Miesto zaujala aj v poslednej koalícii

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, strana SaS získala 6,22 percenta hlasov, v NR SR ju zastupovalo 13 poslancov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala 21. marca 2020 vládu Igora Matoviča, lídra OĽANO. Vládnu koalíciu vytvorili OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. SaS obsadila tri ministerstvá. Na čelo rezortu hospodárstva sa postavil Richard Sulík, ministrom školstva bol Branislav Gröhling a post ministra zahraničných vecí získal Ivan Korčok.

Vo februári 2021 europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová po spore týkajúcom sa eurofondov s vicepremiérkou a predsedníčkou Za ľudí Veronikou Remišovou ohlásila odchod zo SaS. Po tom, ako SaS vyhlásila, že premiér Matovič nie je schopný viesť vládu, podal minister hospodárstva Sulík 22. marca 2021 demisiu. Prezidentka 25. marca následne prijala demisiu ministra školstva Gröhlinga a ministra zahraničných vecí Korčoka. SaS zároveň pozastavila svoju účasť v koalícii dovtedy, pokiaľ Matovič nerezignuje na svoju funkciu. Ten napokon tejto žiadosti vyhovel a prezidentka Čaputová 1. apríla 2021 vymenovala vládu premiéra Eduarda Hegera. Okrem iných zmien sa expremiér Matovič stal ministrom financií a podpredsedom vlády. Dňa 20. júna 2022 vstúpila do SaS Mária Kolíková, bývalá podpredsedníčka strany Za ľudí, ktorá viedla ministerstvo spravodlivosti.

Richard Sulík opäť podal demisiu

Dlhotrvajúce spory medzi Matovičom a Sulíkom viedli k tomu, že 31. augusta 2022 podal šéf rezortu hospodárstva Sulík opäť demisiu. Jeho strana žiadala odchod lídra OĽANO a ministra financií Matoviča z vlády. Sulíka nasledovali aj zvyšní traja ministri za stranu SaS. Na svoje posty rezignovali 5. septembra ministerka spravodlivosti Kolíková, šéf rezortu školstva Gröhling a šéf diplomacie Korčok.

NR SR vyslovila 15. decembra 2022 nedôveru Hegerovej vláde. Na druhý deň prezidentka Čaputová vládu odvolala, ale dočasne ju poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Matovič skončil 23. decembra 2022 ako minister financií. Vedením rezortu poverila prezidentka dočasne povereného premiéra Hegera. Ten 7. mája 2023 požiadal Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Prezidentka napokon 15. mája 2023 vymenovala vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom.

​

Profil predsedu SaS Richarda Sulíka

Richard Sulík sa narodil 12. januára 1968 v Bratislave. V roku 1980 jeho rodina emigrovala do Nemecka. V roku 1987 zmaturoval na technickom gymnáziu, po Novembri '89 sa vrátil sa do Bratislavy. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave na národohospodárskej fakulte špecializáciu dane a daňové poradenstvo. Začal podnikať, založil firmu FaxCopy. V rokoch 2002 - 2003 bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), vytvoril koncepciu daňovej reformy. Stranu Sloboda a solidarita založil 21. augusta 2008 a dodnes je jej predsedom.

Vo voľbách 12. júna 2010 strana získala 12,14 percenta hlasov, Sulík bol od 8. júla 2010 do 13. októbra 2011 predsedom NR SR. Po páde vlády Ivety Radičovej ho odvolali z funkcie predsedu parlamentu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 24. mája 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov a Sulík sa stal poslancom EP. Vo voľbách 29. februára 2020 získala SaS 6,22 percenta hlasov. V novovzniknutej vláde na čele s Igorom Matovičom obsadil Richard Sulík post ministra hospodárstva a prvého podpredsedu vlády SR. Pre nezhody s Matovičom dvakrát na svoju ministerskú funkciu rezignoval a napokon 5. septembra 2022 ohlásil odchod strany SaS do opozície.

Vývoj situácie po voľbách nájdete TU