Wlachovský o súboji veľmocí v AI: „Technologický potenciál Ruska je výrazne zaostalý“

Rusko podľa Wlachovského zaostáva za veľmocami

Rozvoj umelej inteligencie sa stáva čoraz významnejšou súčasťou geopolitického súperenia. Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského dnes v tejto oblasti dominujú predovšetkým Spojené štáty a Čína, ktoré medzi sebou súperia o technologické prvenstvo. „Nepochybne tie najviac medzi sebou súťažiace a najviac napredujúce veľmoci v oblasti umelej inteligencie sú dnes Spojené štáty a Čína,“ uviedol Wlachovský v relácii Štúdio 24. Ich súperenie prirovnal k vesmírnym pretekom medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v 60. a 70. rokoch minulého storočia.

Prečítajte si tiež

Rozhovory 24: Mladí a umelá inteligencia

Podľa diplomata bude mať krajina, ktorá dokáže v oblasti umelej inteligencie napredovať rýchlejšie, výraznú výhodu pred ostatnými. Technológia totiž nachádza uplatnenie v mnohých oblastiach vrátane vojenstva, kde môže zohrávať zásadnú úlohu. Na otázku, aké postavenie má v tomto technologickom súperení Rusko, Wlachovský priznal, že nepozná podrobnosti o jeho konkrétnych systémoch umelej inteligencie. Zároveň však upozornil na rozdiel medzi intelektuálnym a technologickým potenciálom krajiny. „Rusko je zvláštna krajina, kde intelektuálny potenciál určite je. Sčasti si ho ale vyhnali sami tým, ako sa uzatvárajú do seba, ako sa správajú,“ skonštatoval.

Podľa neho Rusko dopláca na vlastnú izoláciu a jeho technologické možnosti navyše oslabuje vojna, ktorú vedie. „Ten technologický potenciál v Ruskej federácii je bohužiaľ výrazne zaostalý,“ povedal Wlachovský. Dodal, že Rusko podľa jeho hodnotenia výrazne zaostalo za ostatnými veľmocami. „Ten kľúčový zápas sa odohráva medzi Čínou a Spojenými štátmi a Rusko v tomto nepredstavuje nejakého zásadného hráča,“ zdôraznil.

Európa má šancu konkurovať, ak bude postupovať spoločne

Wlachovský sa na konferencii Web Summit v Lisabone zúčastnil panelovej diskusie organizovanej Aspen Institute Central Europe. Podujatie podľa organizátorov navštívilo približne 70-tisíc ľudí a okrem predstavovania technologických noviniek sa venovalo aj otázkam ich regulácie a spoločenského dosahu. Jednou z diskutovaných tém bolo postavenie Európy v technologickom súperení so Spojenými štátmi a Čínou. Wlachovský priznal, že ho zaujalo vystúpenie zástupcu spoločnosti Siemens, ktoré sa venovalo využívaniu umelej inteligencie v priemysle.

Podľa bývalého ministra má Európa v niektorých oblastiach predpoklady na to, aby zostala konkurencieschopná. Dôležitá však bude spolupráca jednotlivých štátov. „Ako každý osve nemáme tie prostriedky, nemáme tú silu, nemáme ten rešpekt, ale spolu máme aj silu, aj rešpekt,“ uviedol. Práve spoločný postup na úrovni Európskej únie podľa neho predstavuje príležitosť aj pre Slovensko, ktoré by samostatne len ťažko dokázalo konkurovať najväčším technologickým mocnostiam.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Je AI hrozbou pre demokraciu? Wlachovský varuje pred narúšaním dôvery

Umelá inteligencia môže byť aj geopolitickou zbraňou

Technologické súperenie však podľa Wlachovského neprináša iba ekonomické a strategické výhody. Umelá inteligencia môže byť zneužitá aj na ovplyvňovanie verejnej mienky, šírenie dezinformácií či zasahovanie do volebných kampaní. Diplomat upozornil najmä na schopnosť moderných nástrojov vytvárať falošné zvukové nahrávky a videá, ktoré sú pre mnohých ľudí takmer nerozoznateľné od skutočnosti. Ako príklad spomenul falošnú nahrávku napodobňujúcu hlas Michala Šimečku, ktorá sa objavila krátko pred parlamentnými voľbami na Slovensku v roku 2023.

Podobné prípady podľa neho zaznamenali aj v Maďarsku, kde sa pred voľbami objavili umelo vytvorené hlasy a videá s fiktívnymi príbehmi, ktoré mohli slúžiť na vyvolávanie strachu medzi obyvateľmi. „Je to nerovný zápas. Tie technológie sú veľmi rýchle,“ upozornil Wlachovský. Štát by preto podľa neho mal mať odborné kapacity schopné podobné manipulácie včas identifikovať a upozorniť na ne verejnosť. Za jednu z najväčších hrozieb považuje postupné narúšanie dôvery v spoločnosti. Ľudia sú podľa neho vystavení takému množstvu informácií, že čoraz ťažšie dokážu rozlišovať medzi pravdivým a nepravdivým obsahom. To môže mať dôsledky aj na dôveru občanov v demokratické procesy a výsledky volieb.

Napriek rizikám však Wlachovský nepovažuje umelú inteligenciu za technológiu, ktorej by sa spoločnosť mala úplne obávať. Dôležité je podľa neho nastaviť jasné pravidlá jej využívania. „AI je na jednej strane veľká hrozba, na druhej strane AI nám pomáha,“ skonštatoval. Zároveň zdôraznil, že spoločnosť musí dohliadať na to, aby sa jej využívanie nevymklo spod kontroly.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.