V zajatí Hamasu schudol na 44 kíl. Eli Sharabi opísal pre JOJ 24 bitky, hlad aj psychický teror

Reťaze na nohách a každodenné ponižovanie

Sharabiho uniesli 7. októbra 2023 z kibucu Be'eri, kde žil so svojou manželkou Lianne a dvoma dcérami. Pôvodne predpokladal, že zajatie potrvá niekoľko týždňov či mesiacov. Napokon v ňom strávil šestnásť mesiacov. „Dali nám železné reťaze na nohy, ruky nám zviazali, boli sme ponižovaní, dennodenne používali psychologický teror proti nám. Hovorili nám, že naša vláda, naše rodiny na nás zabudli a že dvadsať rokov strávime v Gaze,“ opísal.

Rukojemníci sa podľa jeho slov snažili nereagovať na provokácie, pretože sa obávali ďalšieho násilia. „Bili nás tiež, zlomili mi rebrá jedného dňa, hygienické podmienky boli veľmi, veľmi biedne,“ pokračoval.

+15 fotiek

Eli Sharabi

​

Zostalo z neho 44 kilogramov

Okrem fyzického násilia čelili zajatci aj nedostatku hygieny a potravín. Umyť sa mohli približne raz za šesť týždňov, a to len vedrom studenej vody. Mydlo a zubnú pastu takmer nemali. Najhoršie však bolo podľa Sharabiho hladovanie.

„Počas posledných šiestich mesiacov nás nechali vyhladovať a znížili naše dávky jedla na jedno denne. A bolo toho veľmi málo. Malá miska cestovín alebo chleba. Ja som mal 72 kilogramov, keď ma uniesli, a keď ma prepustili, mal som 44 kíl,“ povedal. Za 491 dní tak stratil 28 kilogramov.

Prečítajte si tiež

3 roky od útoku Hamasu: „Krutosť, ktorá presahuje hranice toho, čo si dokážete predstaviť“

​

Čas určovali podľa modlitieb svojich väzniteľov

Sharabi strávil stovky dní pod zemou bez prirodzeného svetla. Aby sa spolu s ostatnými rukojemníkmi úplne nestratil v čase, hľadali spôsob, ako rozlišovať jednotlivé dni a hodiny. Pomohli im modlitby väzniteľov.

„Aj keď sme boli pätnásť metrov pod zemou a nevideli sme žiadne denné svetlo, moslimovia mali päť modlitieb denne a ja som sa pýtal na tieto modlitby, aby si mysleli, že mám veľký záujem o islam. Ale ja som len chcel vedieť, aká hodina dňa je,“ vysvetlil. Vďaka tomu si dokázali aspoň čiastočne zachovať predstavu o plynutí času.

V zajatí sa stal oporou mladších rukojemníkov

Sharabi bol medzi spoluväzňami jedným zo starších a ako jediný ovládal arabčinu. Preto často komunikoval s únoscami a tlmočil ostatným. Snažil sa tiež vytvoriť pravidlá, ktoré by skupine pomohli prežiť. „Nohy sme mali spútané reťazami. Boli sme veľmi hladní, väčšinu času sme trpeli hladom a samozrejme, že každý chcel sa odtiaľ dostať. Každý chcel prežiť a potrebovali sme nejaký systém, nejaké pravidlá, aby nevznikol chaos,“ uviedol.

Priznal, že medzi rukojemníkmi vznikali aj hádky, no spoločným cieľom bolo dostať sa domov. So svojimi spoluväzňami si vytvoril silné putá. Jedným z nich bol Alon Ohel, s ktorým zostal v kontakte aj po prepustení. „Samozrejme, sme v kontakte každý týždeň. Snažíme sa stretávať, keď sme v Izraeli. To je priateľstvo na celý život,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Je Netanjahu prekážkou pre mier?

​

Väzniteľov neustále pozorovali

Rukojemníci podľa Sharabiho pozorne sledovali správanie svojich väzniteľov, aby vedeli odhadnúť ich náladu a prípadne požiadať o viac jedla. Dávali im dokonca prezývky, aby sa o nich mohli rozprávať bez toho, že by ich únoscovia ľahko pochopili. „My sme analyzovali 24 hodín denne, sedem dní v týždni aj ich, našich väzniteľov. Chceli sme vedieť, či sú nahnevaní, či sú spokojní a či nemôžeme požiadať o nich niečo, najmä teda o jedlo,“ priblížil.

Napriek všetkému sa snažil zachovať si nádej. Tvrdí, že vedel, že raz príde deň, keď sa dostane na slobodu. „Urobil som všetko pre to, aby som prežil ďalší deň a ďalší deň. Vedel som, že jedného dňa príde deň prepustenia. A vedel som, že musím zostať nažive až do tohto dňa,“ uzavrel.

Celý rozhovor si pozrite vo videu.